Ako povedal TK KBS, Boh chcel, aby sme si uvedomili, že celé ľudstvo i každý jeden človek sme veľmi limitovaní a život ktorý máme, máme v hlinených nádobách, ktoré sa môžu veľmi ľahko rozbiť. „Mnohí povedia, že to bol rok veľkých obmedzení, až veľkej katastrofy. Koľko financií nás stál, koľkí ľudia prišli o prácu, koľko podnikov skrachovalo.
Áno, je to pravda, ale je pravda aj to, že sme si až veľmi zakladali na svojej šikovnosti, na svojom rozume, že si môžeme všetko zabezpečiť sami, že už sme takí dobrí, že ani Pána Boha nepotrebujeme,” povedal vladyka Babjak s tým, že od marca tohto roka sa k nám Boh akokeby zvlášť prihováral slovami:
„Človeče, ty ma stále potrebuješ, neklam sa, že si dokonalý a schopný riadiť svoj život sám a bezo mňa.”
Rok 2020 bol, a stále tento čas pandémie aj je podľa Mosn Jána Babjaka veľkou výzvou, aby sme sa zamysleli nad svojou cestou, tak jednotlivci, ako aj Cirkev, ale aj celá spoločnosť, aby sme si všetci odpovedali na otázku: Kam sa uberáme? Každý človek mal tento rok podľa prešovského arcibiskupa metropolitu viac času na seba samého aj na rodinné spoločenstvo:
“Rodičia sa viac venovali svojim deťom, keď im pomáhali s domácimi úlohami. Chcem veriť, že sme všetci pokročili v modlitbe a v duchovnom živote. Hoci chrámy boli zatvorené, a bohoslužby slávené iba v obmedzenom limitovanom počte, predsa mnohí zistili, ako im duchovný pokrm veľmi chýba. Videli sme u mnohých ľudí veľkú túžbu po Eucharistickom Kristovi, čo je dobrý znak,” konštatoval.