Dvojstranový dokument nesie podpisy prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Luisa Ladariu a sekretára kongregácie Mons. Giacoma Morandiho. V šiestich bodoch vysvetľuje, prečo je za daných podmienok morálne akceptovateľné použitie aj takých vakcín, pri ktorých vývoji a výrobe sa použili bunkové línie z umelo potratených plodov. Nevyhnutnou požiadavkou je jasný odmietavý postoj voči praxi umelého potratu.
Nóta hovorí o rôznej úrovni morálnej zodpovednosti v spomenutých situáciách. Hoci očkovanie nie je povinnosťou, odporúčanie dať sa zaočkovať vyplýva zo zodpovednosti za spoločné dobro. Od farmaceutických spoločností a verejných zdravotníckych agentúr sa žiada, aby produkovali, schvaľovali, distribuovali a ponúkali eticky prijateľné vakcíny a garantovali, že nebudú príliš nákladné ani pre chudobné krajiny. Nasleduje text nóty v plnom znení:
Nóta o morálnosti použitia niektorých vakcín proti COVID-19
Otázka použitia vakcín je vo všeobecnosti často v centre nástojčivej výmeny názorov na fóre verejnej mienky. V ostatných mesiacoch prišli na túto Kongregáciu viaceré žiadosti o vyjadrenie mienky ohľadom použitia niektorých vakcín proti vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19, vyvinutých s použitím v procese výskumu a výroby bunkových línií, ktoré pochádzajú z tkanív získaných z dvoch abortov, ktoré sa odohrali v minulom storočí. Zároveň boli v masmédiách rozličné vyjadrenia biskupov, katolíckych združení a expertov, ktoré sa medzi sebou líšili, a niekedy si aj protirečili, a vyvolali tak pochybnosti ohľadom morálnosti použitia týchto vakcín.
K tejto téme už jestvuje dôležité vyjadrenie Pápežskej akadémie pre život – pod názvom „Morálne úvahy o vakcínach pripravených z buniek pochádzajúcich z umelo potratených ľudských plodov“ (5. júna 2005). K danej matérii sa vyjadrila aj táto Kongregácia v inštrukcii Dignitas personae (8. septembra 2008) (por. č. 34 a 35). V roku 2017 sa Pápežská akadémia pre život vrátila k danej téme vydaním nóty. Tieto dokumenty už ponúkajú niektoré všeobecné usmerňujúce kritériá.
Keďže v rozličných krajinách sú už k dispozícii na distribúciu a následné podanie prvé vakcíny proti COVID-19, táto Kongregácia chce ponúknuť niekoľko indikácií na objasnenie tejto záležitosti. Nemieni vynášať súdy o bezpečnosti a účinnosti týchto vakcín – tieto sú síce eticky relevantné a nevyhnutné, avšak ich zhodnotenie je kompetenciou biomedicínskych výskumníkov a liekových agentúr –, ale len uvažovať o morálnom aspekte použitia tých vakcín proti COVID-19, ktoré boli vyvinuté z bunkových línií pochádzajúcich z tkanív získaných z dvoch plodov potratených nie spontánnym spôsobom.
1. Ako hovorí inštrukcia Dignitas personae, v prípadoch použitia buniek pochádzajúcich z umelo potratených plodov na vytvorenie bunkových línií pre použitie vo vedeckom výskume, „existujú diferencované zodpovednosti“[1] spolupráce na zle. Napríklad, „v podnikoch používajúcich bunkové zložky nedovoleného pôvodu nie je zodpovednosť tých, čo rozhodujú o zameraní produkcie rovnaká ako zodpovednosť tých, čo nemajú žiadnu rozhodujúcu moc“[2].
2. V tomto zmysle, keď nie sú k dispozícii eticky bezchybné vakcíny proti COVID-19 (napríklad v krajinách, kde nie sú dané k dispozícii lekárom a pacientom vakcíny bez etických problémov, alebo v ktorých je ich distribúcia sťažená kvôli osobitným podmienkam skladovania a prepravy, alebo keď sa v tej istej krajine distribuujú rozličné typy vakcíny, ale zo strany zdravotníckych autorít sa občanom nedovoľuje vybrať si vakcínu, s ktorou sa dajú zaočkovať), je morálne akceptovateľné použiť vakcíny proti COVID-19, u ktorých sa použili bunkové línie z umelo potratených plodov v ich výskumnom a výrobnom procese.
3. Základný dôvod na to, aby sa použitie týchto vakcín považovalo za morálne prípustné je, že typ spolupráce na zle (pasívna materiálna kooperácia) vykonaného abortu, z ktorého pochádzajú samotné bunkové línie, je zo strany toho, kto používa vakcíny, ktoré sú z nich odvodené, vzdialený. Morálna povinnosť vyhnúť sa takejto pasívnej materiálnej kooperácii nie je zaväzujúca, ak existuje vážne nebezpečenstvo, akým je inak nezadržateľné šírenie vážneho patogénneho činiteľa[3]: v tomto prípade pandemické šírenie vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19. Preto tu treba uvažovať tak, že v takomto prípade možno použiť všetky očkovania uznané ako klinicky bezpečné a účinné - s istým vedomím, že použitie takýchto vakcín neznamená formálnu spoluprácu na aborte, z ktorého pochádzajú bunky použité pri výrobe týchto vakcín. Treba však zdôrazniť, že morálne dovolené použitie týchto typov vakcín, na základe konkrétnych podmienok, ktoré ho takým robia, nemôže samo o sebe znamenať legitimizovanie, čo aj nepriame, praxe abortu, a predpokladá opozíciu voči tejto praxi zo strany tých, ktorí ich používajú.
4. Vskutku, dovolené použitie takýchto vakcín nezahŕňa a nesmie zahŕňať akýmkoľvek spôsobom morálne schvaľovanie používania bunkových línií pochádzajúcich z umelo potratených plodov[4]. Žiada sa teda – tak od farmaceutických spoločností, ako aj od vládnych zdravotníckych agentúr – aby sa produkovali, schvaľovali, distribuovali a ponúkali eticky prijateľné vakcíny, ktoré nebudú vytvárať problémy vo svedomí – tak pre zdravotníckych pracovníkov, ako ani pre tých, ktorí majú byť zaočkovaní.
5. Zároveň sa javí ako evidentné praktickému úsudku, že vakcinácia nie je, spravidla, morálnou povinnosťou, a preto musí byť dobrovoľná. V každom prípade, z etického hľadiska, morálnosť vakcinácie závisí nielen od povinnosti starať sa o vlastné zdravie, ale aj od povinnosti dbať o spoločné dobro. Pri absencii iných prostriedkov na zastavenie epidémie alebo aj len na jej predídenie, toto spoločné dobro môže odporúčať vakcináciu, predovšetkým na ochranu tých najslabších a najviac vystavených nebezpečenstvu. Tí, ktorí popri tom všetkom, z dôvodov svedomia, odmietajú vakcíny vyprodukované s bunkovými líniami pochádzajúcimi z potratených plodov, musia vynaložiť úsilie, aby inými ochrannými prostriedkami a vhodnými spôsobmi správania zabránili tomu, že sa stanú prenášačmi infekčného činiteľa. Osobitným spôsobom sa musia vyhnúť každému riziku pre zdravie tých, ktorí nemôžu byť zaočkovaní z klinických alebo iných dôvodov, a ktorí sú tými najzraniteľnejšími.
6. Napokon je tu aj morálny imperatív pre farmaceutický priemysel, pre vlády a pre medzinárodné organizácie, aby garantovali, že vakcíny, účinné a bezpečné zo zdravotného hľadiska, ako aj eticky prijateľné, budú dostupné aj pre najchudobnejšie krajiny, a to spôsobom, ktorý nie je pre ne príliš nákladný. Nedostatok prístupu k vakcínam by sa inak stal ďalšou príčinou diskriminácie a nespravodlivosti, ktorá odsudzuje chudobné krajiny k tomu, aby naďalej žili v zdravotníckej, ekonomickej a sociálnej núdzi.[5]
Najvyšší Veľkňaz František, pri audiencii udelenej 17. decembra 2020 podpísanému prefektovi Kongregácie pre náuku viery, preskúmal túto nótu a schválil jej zverejnenie.
Dané v Ríme, v sídle Kongregácie pre náuku viery 21. decembra 2020, na liturgickú spomienku sv. Petra Kanízia.
Luis F. kard. Ladaria SJ, prefekt
J. Ex. Mons. Giacomo Morandi, titulárny arcibiskup Cerveteri, sekretár
[1] Kongregácia pre náuku viery, Inštrukcia Dignitas personae (8. dec. 2008), č. 35; AAS (100), 884.
[2] Tamtiež, 885.
[3] Porov. Pápežská akadémia pre život, Morálne úvahy o vakcínach pripravených z buniek získaných z umelo potratených ľudských plodov, 5. júna 2005.
[4] Kongregácia pre náuku viery, Inštrukcia Dignitas personae, č. 35: „Ak nedovolené konanie pripúšťajú zákony regulujúce zdravotnícky a vedecký systém, treba zaujať odstup od neblahých aspektov takéhoto systému, aby nevznikol dojem istej tichej tolerancie či akceptovania závažne nemorálneho konania. Vedie to totiž k zväčšovaniu ľahostajnosti, ba až k súhlasu, s ktorým sa na takéto konanie hľadí v niektorých lekárskych a politických kruhoch.“
[5] Porov. František, Príhovor dobrovoľníkom a priateľom Farmaceutickej banky, 19. sept. 2020.
(Preklad: Slovenská redakcia VR, mk, jv, jb)