V prvom bode Svätý Otec vysvetľuje, prečo si vybral práve tému „kultúra starostlivosti“. Pripomína, že v roku 2020 zdravotná kríza pandémie COVID-19 zhoršila vzájomne súvisiace krízy, čiže „klimatickú, potravinovú ekonomickú a migračnú, a spôsobila ťažké trápenia a starosti“. Popri tom sa však rozšírilo mnoho svedectiev dobročinnosti a solidarity, ale pápež smutne konštatuje, že žiaľ pokračovali aj „rozličné formy nacionalizmu, rasizmu, xenofóbie, tiež vojen a konfliktov“.
Ako píše, tieto udalosti nás učia „dôležitosti starostlivosti o druhých a o stvorenstvo, aby sa vybudovala spoločnosť založená na bratských vzťahoch.“ Kultúra starostlivosti tak „oslabí kultúru ľahostajnosti, vyraďovania a konfliktov, ktoré dnes prevládajú.“
V ďalších dvoch bodoch svojho posolstva pápež František hovorí o Bohu Stvoriteľovi, ktorý je „pôvodca ľudského povolania k starostlivosti“ a máme v ňom „vzor starostlivosti“. Svedčia o tom mnohé náboženské tradície i Sväté písmo, ktoré hovorí o „dôležitosti starostlivosti a ochrany v Božom pláne s ľudstvom, keď kladie na svetlo vzťah medzi človekom a zemou, a medzi bratmi navzájom“. Písmo celkovo predstavuje Boha ako „toho, ktorý sa stará o svoje stvorenia“.
Nasledujú 4. a 5. bod posolstva, v ktorých pápež píše o službe starostlivosti o druhých. Učil nás to i Ježiš: „Vo svojom súcite sa Kristus približuje k chorým na tele a na duchu a uzdravuje ich; odpúšťa hriešnikom, dáva im nový život. Ježiš je Dobrým pastierom, ktorý sa stará o svoje ovce.“ A napokon svoju starostlivosť o nás dokazuje smrťou na kríži, aby nás „oslobodil od otroctva hriechu a smrti“.
Ježišovi nasledovníci preto slúžia starostlivosťou o druhých: „Skutky duchovného a telesného milosrdenstva tvoria jadro služby dobročinnej lásky prvotnej Cirkvi“, píše Svätý Otec, a dodáva, že utrpenia danej doby stále podnecujú ku konaniu mnohých kresťanských charitatívnych diel.
V 6. bode pápež František predkladá princípy sociálnej náuky Cirkvi, ktoré tvoria „základy pre kultúru starostlivosti“. Bližšie rozoberá štvoricu princípov: podpora dôstojnosti a práv človeka, starostlivosť o spoločné dobro, solidarita a ochrana stvorenstva.
Na tieto princípy Svätý Otec nadväzuje v 7. bode nazvanom „Kompas pre spoločný kurz“. Pozýva „zodpovedných predstaviteľov medzinárodných organizácií a vlád, ekonomického a vedeckého sveta, sociálnych komunikácií a vzdelávacích inštitúcií, aby vzali do rúk tento ´kompas´ vyššie uvedených princípov na vytýčenie spoločného smeru v procese globalizácie, skutočne ľudského smeru“.
Ku kultúre starostlivosti vedie predovšetkým výchova, zdôrazňuje Svätý Otec a predposledný 8. bod venuje edukatívnemu procesu. Pripomína, že výchova k starostlivosti začína v rodine a s jej spoluprácou pokračuje v škole, na univerzite, či v sociálnych skupinách a podieľa sa na nej i náboženské spoločenstvo a Cirkev.
Pápež tu obnovuje svoje povzbudenie všetkým, ktorí sa angažujú v oblasti edukácie a výskumu, „aby sme mohli dosiahnuť cieľ „otvorenejšieho a inkluzívnejšieho vzdelávania, schopného trpezlivého načúvania, konštruktívneho dialógu a vzájomného porozumenia“.
Posolstvo k 54. svetovému dňu pokoja pápež František uzatvára bodom s názvom „Niet pokoja bez kultúry starostlivosti“, kde pobáda veriacich, aby „v čase, v ktorom loď ľudstva, otrasená búrkou krízy postupuje s námahou v hľadaní pokojnejšieho a vyrovnanejšieho horizontu“ mali ako kresťania svoj pohľad upretý na „Pannu Máriu, Hviezdu morskú a Matku nádeje“.