Dňa 11. decembra 2020 rakúsky ústavný súd rozhodol, že zákaz akejkoľvek formy pomoci pri samovražde (§ 78 StGB) je protiústavný. Dôvody uvedené ústavným súdom majú ďalekosiahle následky.
Nesúhlasím s piatimi bodmi:
1. Doteraz to bolo jasné: samovražde treba predchádzať. Teraz existuje právo na samovraždu, ku ktorej mi môže tiež dopomôcť tretia strana. Doteraz prevencia samovrážd, teraz asistencia pri samovražde. Ide o zásadnú zmenu v tom, čo sa doteraz považovalo v Rakúsku za správne a čo za nesprávne.
2. Ústavný súd mal aj iné možnosti. Mohol zrušiť hrozbu trestu za pomoc pri samovražde. Teraz sa však samovražda stáva zákonne zaistenou možnosťou pri umieraní. Mám právo, aby mi v tom ostatní pomohli. Samovražda sa stáva spoločensky prijateľnou formou smrti.
3. Ústavný súd v zdôvodnení svojho rozhodnutia použil sedemkrát výraz „slobodné sebaurčenie“. Keď sa vytvorí zákonná možnosť asistovanej samovraždy, potom si ľudia nachádzajúci sa v zložitých životných situáciách nevyhnutne položia otázku: Mám spáchať samovraždu? Prichádza vnútorný neodvratný tak, najmä ak nechcete byť ostatným na ťarchu. Ideál slobodného sebaurčenia v hraničných situáciách sa v skutočnosti nedá dosiahnuť ani zákonnými ustanoveniami.
4. Rozhodnutie ústavného súdu výlučne zdôrazňuje slobodné sebaurčenie jednotlivca, čo treba skritizovať. Autonómia sa totiž vždy uplatňuje spolu s ostatnými. Samovražda sa vždy dotýka viacerých ľudí. Utrpenie týchto ľudí ústavný súd ignoruje.
5. Týmto rozhodnutím ústavný súd otvoril dvere eutanázii. Z práva na pomoc pri samovražde sa čoskoro stane právo, aby bol človek usmrtený niekým iným. Ako by mali byť potom chránení starí, chorí alebo postihnutí ľudia? Takto sa budú presadzovať ekonomické záujmy.
Rozhodnutie ústavného súdu je nesprávne.
P. Dr. Christian Marte SJ
P. Christian Marte SJ vyštudoval obchodnú ekonómiu v Innsbrucku a promoval v roku 1990. V rokoch 1991 až 1999 pracoval pre rakúsky Červený kríž vo Viedni, naposledy ako zástupca generálneho sekretára.
V roku 1999 vstúpil do jezuitského noviciátu v Innsbrucku. Nasledovalo štúdium filozofie v Mníchove a štúdium teológie v Londýne a Innsbrucku. V roku 2008 bol vysvätený za kňaza. Následne viedol až do roku 2017 Dom kardinála Königa (Kardinal König Haus) a vo Viedni, ktorý je vzdelávacím centrom pre jezuitov a pre Charitu. P. Christian dobrovoľne pracuje ako väzenský kaplán. Od 1. júna 2018 je rektorom jezuitského kolégia v Innsbrucku a zároveň rektorom tamojšieho jezuitského kostola.
Rakúska provincia Spoločnosti Ježišovej sa dlhodobo angažuje v oblasti hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ako aj v starostlivosti o ľudí postihnutých demenciou. V Dome kardinála Königa, vzdelávacom centre pre Jezuitov a Charitu, sa to zohľadňuje ako samostatná rozpočtová oblasť.
Preklad Stanislav Gábor