Pôvod rorátnych omší nájdeme v dobe vlády Karola IV., ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych svätých omší k Panne Márii. K týmto omšiam sa čoskoro pripojila aj tradícia spevu. Na roráty chodili počas Adventu celé rodiny, a to spravidla každý deň. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat, lebo vonku už bola zima. Vzali si lampáše, a častokrát brodiac sa snehom a znášajúc štipľavý mráz, smerovali do kostola. Obraz otcov prešliapavajúcich cestu v snehu nasledovaných deťmi a matkami, ktoré často niesli najmenšie deti na rukách, patrí k spomienkam mnohých ľudí aj na Slovensku.
Roráty sa aj dnes zvyčajne začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša od proroka Izaiáša „Rorate caeli desuper“. Tento úvodný latinský spev vytvára atmosféru času očakávania. Rorátne sväté omše sa slávia každý deň počas Adventu, okrem nedele. Nakoľko to liturgia dovoľuje, slávi sa formulár svätej omše o Panne Márii a kňaz používa biele rúcho. V prvých slovách rorátnej svätej omše je tajomstvo Adventu i celej ľudskej existencie zhrnuté do dvoch veršov. Postačí jediný okamih pozornosti, aby tieto slová prenikli nielen do ucha, ale aj do duše. „Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum; aperiatur terra, et germinet Salvatorem. Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého; Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa.“ (Iz 45,8)
Príchod Krista, ktorý túžobne očakávame, má tri podoby. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo Vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Druhý príchod Krista sa deje v našich srdciach najmä prijímaním Eucharistie a cez túto prípravu našich sŕdc sa máme pripraviť aj na našu večnú vlasť a na príchod Krista ako Ženícha a Sudcu po našej smrti a pri poslednom súde. Advent teda hlása príchod Krista včera, dnes a zajtra. Včera ako Dieťaťa v jasliach, dnes skrytého v chlebe a zajtra v naplnení ako nášho Ženícha a Sudcu.
-
Zdroj: Arcibiskupský úrad v Trnave / Ján Vido