V pakistanskej spoločnosti, ktorá sa v poslednej dobe stále viac radikalizuje, zostáva unášanie príslušníčok náboženských menšín stále spoločensky prijateľné. Miestne médiá sa nezaoberajú prípadmi znásilnených unesených maloletých kresťaniek, ich nútenej zmene náboženstva a sobášom s často s omnoho starším únoscom.
Jedna z katolíckych novinárok pracujúcich v Pakistane to nazýva "peklom nevinných jahniat vystavených ako korisť vlkom”. Anee Muskan pritom upozorňuje na absolútny nezáujem o toto zločinné počínanie v prostredí bojujúcom na Západe o práva žien. Najsilnejším hlasom prenasledovaných Pakistaniek je pápežská nadácia Pomoc trpiacej Cirkvi ACN, ktorá zaisťuje ich rodinám právnu pomoc a financuje potrebnú podporu. Má to absolútne zásadný význam, pretože väčšina unesených dievčat pochádza z chudobných rodín, ktoré nedokážu brániť svoje práva. Takúto pomoc dostala v posledných mesiacoch štrnásťročná Huma Younas, ktorá po znásilnení moslimským únoscom otehotnela, ďalej jej rovesníčky Maria Shahbaz a o rok mladšia Arzo Raja.
Hoci v mnohých pakistanských provinciách existuje zákaz sobášov s maloletými, súdy považujú takto uzavreté zväzky za platné, pretože zodpovedajú islamskému právu šaría. Protestantská organizácia Open Doors upozorňuje, že nútená manželstvo sa najmä v islamských krajinách stáva novou metódou prenasledovania kresťaniek.