Nielen cirkevné kruhy kritizujú nedostatočné argumenty a riadenie cez náhle dekréty. Chýba transparentnosť, dialóg, zlyhávajú kontrolné mechanizmy, ktoré demokratické spoločnosti zaviedli práve kvôli zabezpečeniu ochrany občianskych slobôd. Vo vyspelej demokracii by nemalo stačiť tvrdenie, že mimoriadna situácia si žiada mimoriadne opatrenia. Najmä tradícia anglosaského práva z pochopiteľných dôvodov vníma túto situáciu citlivejšie. Bývalá britská premiérka Theresa May vo svojom príhovore v Dolnej snemovni Spojeného kráľovstva upozornila, že keď "postavíme bohoslužobnú prax do ilegálnej situácie hoci s najlepšími úmyslami, vytvára sa precedens, ktorý v budúcnosti môže byť vládou zneužitý s tými najhoršími úmyslami".
Catholic Herald cituje vyjadrenie, ktorého autorom je bývalý sudca britského Najvyššieho súdu Jonathan Sumption. Boli sme vydesení natoľko, že sa vzdávame základných slobôd, konštatuje anglický právnik, a sme teda svedkami "nejdôraznějšieho pokusu vládnuť prostredníctvom dekrétov, k akému sa akákoľvek moderná demokratická vláda kedy odvolala", stávame sa iba "nominálnou demokraciou", čo je len zásterkou "autoritatívnej reality ".
Je dobré nezostávať hluchý k varovným hlasom prichádzajúcim z krajín s hlbšou demokratickou kultúrou. Napokon aj naša dejinná skúsenosť môže len potvrdiť záver, ku ktorému dochádza anglický novinár: akonáhle sa v nejakej krajine presadí autoritársky režim, je to často práve cirkev, ktorá tým trpí najviac zo všetkých.