"Tieto zásahy by bolo treba dobre pripraviť. Je možné ich uskutočniť, ale my sme neboli nijako zapojení - ani ako vedenie zdravotníckeho zariadenia, ani ako duchovní asistenti,” hovorí severotaliansky kňaz. Ako ďalej zdôrazňuje, vypratanie kostola v noci a okamžité zriadenie poľnej nemocnice bolo možno trochu neuvážené, pretože v kostole nie je ani dostatok elektrických zásuviek, aby sa zapojili prístroje nevyhnutné na monitoring pacientov. "Dobre, zriadila sa poľná nemocnica, ale od minulého piatku ubehlo už niekoľko dní a zatiaľ tu nie je jediný pacient".
Zatiaľ nie sú známe bližšie detaily tejto operácie, ani ďalší osud dvoch nemocničných kaplánov: "Keby nám aspoň povedali, kam máme odniesť vybavenie kostola. Predsa sa nemôžeme vypariť,” poznamenáva druhý z nich Ihor Holynský. Obaja kňazi dúfajú v ďalšiu možnosť nemocničnej pastorácie, pretože na rozdiel od prvej vlny pandémie si teraz viac ľudí všíma, že existujú aj duchovné potreby. "Keď vtedy skoro všetkým kňazom v Turíne povedali, že na covidové jednotky nemajú prístup, protestoval som,” vysvetľuje Gambino. "Teraz ľudia viac žiadajú duchovnú pomoc, povzbudenie, kresťanskú nádej.”
Nemocniční kapláni sa dožadujú pokračovania svoje služby: "Nemôžeme žiť bez lekárov a zdravotných sestier, ani bez supermarketu. Človek však nezávisí iba od výsledku klinických vyšetrení. Keď niekto trpí na vážnu chorobu, potrebuje Boha, sprevádzanie, zdieľanie veľkých životných otázok. Dotýkame sa toho rukou ... To, čo ľudia hľadajú, je niekedy veľmi zmätené, ale dúfam, že ovocie bude krásne a dobré. Božia milosť totiž pôsobí, a to práve v najťažších chvíľach," uzatvára turínsky nemocničný kaplán Luciano Gambino.