O samotnú realizáciu nitrianskeho seminára sa zaslúžil biskup Ladislav Adam Erdödi (biskupom v Nitre 1706-1736), ktorý na tento cieľ daroval 2 030 zlatých a dal zakúpiť v Hornom meste tzv. Almášiovský dom, kde 9. novembra 1715 otvoril tak veľmi potrebný seminár. Zasvätený bol sv. Ladislavovi Uhorskému. Prijal do neho ôsmich klerikov. Klerici sa cvičili a vzdelávali v základných disciplínach a rétorike. Ich úlohou bola asistencia pri bohoslužbách v biskupskej katedrále. Išlo v podstate o Malý seminár, ktorého klerici navštevovali gymnázium. Po absolvovaní humanitných štúdií, odchádzali na štúdiá do Viedne a Trnavy.
Službu rektora (v hodnosti vtedajšieho prefekta) plnil nitriansky kanonik, doktor teológie, neskorší sriemsky biskup Ladislav Söréni (1670-1752). Túto úlohu plnil od založenia do 1. novembra 1719. Žil a zomrel v chýre svätosti (veľký mariánsky ctiteľ a nasledovník sv. Svorada).
Prví klerici nitrianskeho seminára sú známi aj podľa mena: Pavol Lánik, Slovák z Radošiny (nar. 1695) po skončení gymnázia poslaný na teologické štúdia do Pazmánea vo Viedni; Štefan Figuli, Slovák z Ludaníc (nar. 1696) taktiež poslaný do Pazmánea; Jozef Visky Ibráň (1697-1738), maďarský zeman z dediny Visky v hontianskej župe, poslaný na štúdia do Trnavy; Ján Goldperperger (1698-1748), maďarský zeman z Prievidze, poslaný na štúdia do Trnavy; Anton Déky (nar. 1696), Slovák zo Šaštína; Andrej Lehocký (1698-1772), Slovák z Rybian, bol poslaný na teologické štúdia do Pazmánea; Ján Liliom, Maďar z Cabaja (nar. 1700); a Jozef Ölbay (nar. 1699), maďarský zeman z Veľkého Medera, poslaný na teologické štúdia do Pazmánea.
V roku 1776 biskup Ján Gustíni (biskupom v Nitre 1764-1777) zaviedol celé teologické štúdium v Nitre, ktorý postavil dnešnú budovu Veľkého seminára smerom do Horného mesta. V súčasnosti je v nitrianskom Kňazskom seminári sv. Gorazda, ktorý je pokračovateľom prvého 55 seminaristov za diecézy Banskú Bystricu, Žilinu a Nitru.