Koncilová deklarácia Nostra aetate z 28. októbra 1965 sa vzťahom so židovstvom venuje vo svojom 4. bode.
Kardinál Kurt Koch, ktorý je predsedom spomínanej vatikánskej komisie od roku 2010, uviedol: „Nostra aetate (č. 4) bezpochyby položila základy vzťahov medzi katolíkmi a židmi a môže tak byť správne považovaná za „Magnu chartu“ katolícko-židovských vzťahov.“
Rabín Noam Marans, hlava IJCIC vyhlásil, že deklarácia Nostra aetate (č. 4) „bola mimoriadne posilnená pápežskými návštevami v synagógach, na hrôzostrašných, no posvätných miestach pamätníkov holokaustu i v štáte Izrael po nadviazaní vatikánsko-izraelských diplomatických vzťahov v roku 1993.“
Medzinárodný židovský výbor pre medzináboženské konzultácie zároveň ocenil pápeža Františka a jeho odsúdenie vzrastajúceho antisemitizmu. Vyjadril tiež solidaritu s kresťanmi čeliacimi prenasledovaniu.
Vatikánska Komisia pre náboženské vzťahy so židovstvom bola založená v roku 1974 ako nasledovník Úradu pre katolícko-židovské vzťahy pri uplatňovaní mandátu dokumentu Nostra aetate (č. 4). Počas desaťročí komisia rozšírila svoje učenie a iniciatívy a spolu s IJCIC zvoláva každé dva roky Medzinárodný katolícko-židovský kontaktný výbor, aby odpovedal na súčasné otázky spoločného záujmu.
Medzinárodný židovský výbor pre medzináboženské konzultácie slúži ako oficiálny partner Katolíckej cirkvi, reprezentujúc židovstvo v jeho dialógu s Vatikánom. Jeho jedenásť ustanovujúcich organizácií tvoria:
Americký židovský výbor, Liga proti hanobeniu (Anti-Defamation League), B’nai B’rith International, Centrálna konferencia amerických rabínov, Izraelská židovská rada pre medzináboženské vzťahy, Rabínske zhromaždenie, Rabínska rada Ameriky, Únia pre reformovaný judaizmus, Únia ortodoxných kongregácií Ameriky, Zjednotená synagóga konzervatívneho judaizmu a Svetový židovský kongres.