Kardinál poukazuje na postupné rozširovanie tejto smrtonosnej praktiky:
„Na začiatku 80. rokov bola [eutanázia] považovaná za prijateľnú v terminálnej fáze fyzickej choroby. Následne aj pred terminálnou fázou. V 90. rokoch bola aplikovaná aj na psychiatrické poruchy a demenciu. Od počiatku tohto storočia bola aplikovaná na postihnutých novorodencov. A čoskoro bude aj u detí od jedného do 12 rokov.“
„Ukončenie života nie je morálne prípustné ako prostriedok na ukončenie utrpenia“. Zostáva však morálnou povinnosťou zabezpečiť paliatívnu starostlivosť zameranú na „celú osobu dieťaťa - lekársku, psychologickú i pastoračnú“, zdôrazňuje kardinál Eijk, citujúc nedávny dokument Kongregácie pre náuku viery Samaritanus bonus. Upozorňuje zároveň aj na dôsledky takéhoto kroku na paliatívnu starostlivosť. Kladie si otázku: „Nebude azda umožnenie aktívneho ukončenia života detí odrádzať od výskumu na vylepšenie paliatívnej liečby, keďže sa zdá, že eutanázia je účinnejšia metóda?“
V závere listu kardinál Eijk vyzýva vládu Holandska zmeniť rozhodnutie: „Nech sa nevykoná tento posledný krok, ktorý by eutanáziu aplikoval na všetky vekové kategórie.“