Spoločnosť Božieho Slova (verbisti), do ktorej patril, chystá v decembri spomienku na pátra Bukovského pri príležitosti 10. výročia jeho úmrtia.
Ján Bukovský sa narodil 18. januára 1924 v Cerovej (okres Senica). Do Spoločnosti Božieho Slova v Nitre vstúpil v roku 1939. Noviciát si vykonal v kláštore na Zobore. Maturoval v Bratislave v roku 1945. Po dvojročnom štúdiu filozofie vo Vidinej odišiel na teologické štúdiá v roku 1947 do Techny, Illinois, USA, kde bol vysvätený 3. decembra 1950.
Po vysviacke študoval na Katolíckej Univerzite vo Washingtone, kde získal licenciát z teológie a odborné znalosti z gréčtiny a hebrejčiny. V rokoch 1952 až 1954 bol profesorom Svätého písma v misijnom seminári v Techny a rokoch 1954 až 1956 poslucháčom Pápežského biblického ústavu v Ríme, kde dosiahol licenciát v exegéze. Vrátil sa znova do Techny.
V roku 1967 ho vymenovali za rektora tunajšej vysokej školy. Mal vtedy iba 43 rokov. Ale toho istého roku bol na generálnej kapitule v Ríme zvolený za generálneho poradcu a admonitora najvyššieho predstaveného Spoločnosti Božieho Slova v Ríme.
Od roku 1968 pracoval príležitostne ako tlmočník delegácie Svätej stolice na vyjednávaniach so zástupcami ČSSR. V roku 1973 nastúpil ako trvalý pracovník na Štátny sekretariát a v Rade pre mimoriadne cirkevné veci postupne prebral oddelenie pre ČSSR, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Albánsko.
Od roku 1989 sa dostal medzi elitu vatikánskej diplomacie. Staral sa o vymenovanie biskupov na uprázdnené biskupské stolce a o riešenie problémov medzi Katolíckou cirkvou a jednotlivými štátmi.
Sv. Ján Pavol II. ho 18. 8. 1990 vymenoval za pápežského nuncia v Rumunsku a za titulárneho biskupa tabaltského. Biskupskú konsekráciu mu udelil 13. 10. 1990 v Bazilike sv. Petra v Ríme kardinál Agostino Casaroli, štátny sekretár Svätej stolice. Ako arcibiskup vykonával funkciu nuncia v Rumunsku až do 20. 12. 1994, keď bol určený ako nuncius - predstaviteľ Svätej stolice - do Ruska so sídlom v Moskve. Mons. Bukovský bol nielen prvým nunciom, ktorý sa narodil na Slovensku, ale taktiež prvým nunciom v Moskve.
„Otec Bukovský dokázal na poli rešpektovania ľudských práv, že vie tieto náročné úlohy spĺňať. Vyslovujem mu uznanie a vďaku za všetky služby, ktoré Svätej stolici a svätej Cirkvi nezištnou a rozumnou prácou preukázal," povedal o ňom sv. Ján Pavol II. v roku 1990.
O svojom živote vo vatikánskej diplomacii napísal knihu Spomienky spoločníka, ktorá vyšla v slovenčine v r. 2006. Arcibiskup Ján Bukovský patril medzi veľkých svedkov politických a vnútrocirkevných premien vo východnej Európe v uplynulých desaťročiach.
V závere knihy, kde hodnotí svoju poslednú etapu aktívnej činnosti – službu nuncia v Rumunsku a Rusku, - arcibiskup Bukovský akoby zhrnul celé svoje životné dielo do týchto slov: „Moja práca bola diplomatická...Predovšetkým som sa vždy cítil ako kňaz a biskup, ktorý sa musí postarať o vnútorný život a organizáciu Cirkvi. A to mi dalo silu a radosť z práce.“
Arcibiskup Ján Bukovský, SVD odišiel v roku 2000 na dôchodok. Žil v St. Gabrieli pri Viedni do roku 2006 a zvyšné roky prežil v Misijnom dome Spoločnosti Božieho Slova v Techny, USA. Zomrel 18. decembra 2010 v Techny, Illinois, USA (Zdroj: Archív TK KBS).