Taktiež o Jánovi Pavlovi II. bolo úpodľa neho známe, že sa tiež počas dňa modlil všetky ružence. „Oslovil ma tento ich príklad a snažím sa už dlhšie obdobie modliť pravidelne, každý deň všetky štyri ružence. Počas modlitby ruženca si viem oddýchnuť aj fyzicky, ale hlavne duchovne. Všetky svoje starosti odložím nabok a snažím sa čerpať duchovnú posilu od Márie, našej nebeskej Matky. V detstve sme sa naučili modliť svätý ruženec a práve táto modlitba nás pozýva byť ako deti, teda tie, ktoré nadovšetko dôverujú svojej Matke a svoju vôľu podriaďujú tej Božej,“ dodal prešovský arcibiskup metropolita.
Ruženec patrí medzi najrozšírenejšie modlitby vo svete Katolíckej cirkvi. Pozostáva zo štyroch častí, z ktorých každá má svoje pomenovanie podľa tajomstiev, ktoré nám sprostredkúva: radostný ruženec (udalosti Ježišovho detstva), ruženec svetla (Ježišovo účinkovanie), bolestný ruženec (Ježišovo umučenie) a slávnostný ruženec (zmŕtvychvstanie). Každá z týchto častí má päť desiatkov. Každý desiatok obsahuje modlitbu Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu a Ó, Ježišu. Modlitbu Pána (Otče náš) nám dal Ježiš, Boží Syn.
Modlitba Zdravas Mária sa modlí desať krát za sebou (odtiaľ pomenovanie desiatok). Táto modlitba sa skladá z pozdravu, ktorým anjel Gabriel oslovil Pannu Máriu pri zvestovaní a zo slov sv. Alžbety, ktorou privítala Pannu Máriu, keď prišla k nej na návštevu. Sláva Otcu je krátka chvála Najsvätejšej Trojice. Posledná modlitba desiatku je Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy. Je to modlitba, ktorú dala Panna Mária pri svojom zjavení trom fatimským pastierikom. Okrem toho každý desiatok má svoje vlastné tajomstvo, nad ktorým počas recitovania Zdravas Mária rozjímame.