V najnovšom vydaní časopisu Slovo sa v úvodníku šéfredaktor Juraj Gradoš zamýšľa nad hranicou osobnej slobody človeka v kontexte pandémie vo svete. Jozef Jurko vysvetľuje pripodobňovanie sa Ježiša Krista v Novom zákone cez to biblické "Ja som", ktoré je často spojené s pastierstvom. Práve úlohu a život pastiera oviec v odpovediach na otázky vykresľuje František Lizák. Približuje toto kedysi typicky slovenské povolanie a tým ukazuje reálny základ Ježišových slov. Jozef Glasa zasa odhaľuje blud, podľa ktorého sa očkovacie látky vyrábajú buniek alebo dokonca telíčok potratených detí.
A práve deti a ich mimoškolské činnosti sú predmetom článku Emy Jarošovej. A nielen oni, nakoľko deti sú často naším obrazom. Zároveň Slovo prináša vyjadrenie Petra Krajňáka, prečo je hrdý na to, že je gréckokatolík. V katechéze sa redemptorista Atanáz Mandzák vracia do čias neslobody a ukazuje na bohatý náboženský život v Klokočove v tej dobe. Svedectvo Nikoly dokazuje, že Boh vypočuje prosbu svojho dieťaťa, ak je vrúcna a vychádza zo srdca. Aj Nikola sa vďaka nemu stala matkou. V Udalosti sa časopis vracia k oslavám výročia jednej z novších prešovských farností na Sekčove, kde už dvadsaťpäť rokov môžu gréckokatolíci oslavovať Boha. Po zamysleniach na každý deň v detskej mozaike Dada kolesárová približuje slovíčko Deésis, jeho význam a odraz v našom živote.
TK KBS informoval Juraj Gradoš