Hlavy cirkví Jeruzalema apelujú na svetových lídrov za mier na Kaukaze

TK KBS, RV zk, ml; pz | 06. 10. 2020 14:39



Jeruzalem 6. októbra (RV) Patriarchovia a hlavy cirkví v Jeruzaleme žiadajú lídrov sveta zasadiť sa o zastavenie násilia v Náhornom Karabachu.

V deklarácii z 2. októbra sa náboženskí predstavitelia kresťanských cirkví sídliacich v Jeruzaleme spoločne obracajú na európskych lídrov, prezidentov Ruska, USA i na generálneho sekretára OSN, aby sa pričinili o zastavenie násilia na hraniciach medzi Azerbajdžanom a Náhorným Karabachom. Apelujú za prácu pre okamžité prímerie a rokovanie o trvalom mieri.

„Opätovne v dôsledku hrôz vojny zomreli nevinné osoby a množstvo mužov, žien a detí je vysídlených“, píšu patriarchovia a hlavy jeruzalemských cirkví, pričom vyjadrujú sústrasť ľuďom žialiacim nad stratou blízkych a modlia sa za uzdravenie ranených.

Ďalšie násilie môže len prehĺbiť rozpory medzi Náhorným Karabachom a Azerbajdžanom, zdôrazňujú patriarchovia a hlavy jeruzalemských cirkví. V závere deklarácie pozývajú k reflexii nad slovami proroka Izaiáša: (2,4): «Rozsudzovať bude [Boh] medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju».

Za pokoj na Kaukaze apeloval aj pápež František. V nedeľu 27. septembra pri modlitbe Anjel Pána povedal:

„Prišli znepokojivé správy o stretoch v oblasti Kaukazu. Modlím sa za mier na Kaukaze a žiadam strany, ktoré sú v konflikte, aby vykonali konkrétne gestá dobrej vôle a bratstva, ktoré budú môcť priviesť k vyriešeniu problémov nie použitím sily a zbraní, ale prostredníctvom dialógu a rokovania. Modlime sa spoločne, v tichu, za mier na Kaukaze.“

Bombardovanie si v posledných dňoch vyžiadalo stovky obetí z radov civilistov a množstvo zranených.

Arménsko a Azerbajdžan vedú o územie Náhorného Karabachu dlhoročný spor, ktorý v 90. rokoch 20. storočia vyvrcholil do krvavého vojnového konfliktu. Asi 140-tisícový Náhorný Karabach s prevahou obyvateľstva arménskej národnosti je vo vnútri medzinárodne uznaných hraníc Azerbajdžanu, avšak pod vlastnou vojenskou kontrolou. Za čias Sovietskeho zväzu bol autonómnou oblasťou v rámci Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky. Konflikt vypukol ešte ku koncu éry Sovietskeho zväzu.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024