Pápež František predstavil novú encykliku v duchu „znamení čias“

TK KBS, RV jb, mk; ml | 04. 10. 2020 23:45



Vatikán 4. októbra (RV) V nedeľu 4. októbra Svätý Otec František pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána predstavil svoju novú encykliku Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve. V tento deň tiež vyvrcholilo ekumenické obdobie nazvané „Čas stvorenstva - Jubileum zeme“, začaté 1. septembra.

V príhovore pred modlitbou Anjel Pána sa Svätý Otec zameral na výklad podobenstva o zlých vinohradníkoch z Matúšovho evanjelia. „Týmto drsným podobenstvom Ježiš stavia svojich poslucháčov pred ich zodpovednosť, a to s drastickou jasnosťou“, skonštatoval pápež a dodal:   

„V každej dobe môžu byť tí, ktorým sa dostalo postavenia, hocakého postavenia, aj v Cirkvi, v Božom ľude, v pokušení sledovať vlastné záujmy a nie tie Božie. A Ježiš hovorí, že pravé postavenie autority spočíva v službe, v slúžení ostatným, nie vo využívaní ostatných.

Vinica patrí Pánovi, nie je naša. Zastávať pozíciu autority je službou, a ako takú ju treba vykonávať pre dobro všetkých a pre šírenie Evanjelia. Je hrozné vidieť, keď osoby, ktoré zastávajú v Cirkvi postavenie, hľadajú svoje osobné záujmy.“

Po modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania Svätý Otec predstavil novú encykliku týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, včera som bol v Assisi podpísať novú encykliku Fratelli tutti o bratstve a sociálnom priateľstve. Obetoval som ju Bohu na hrobe sv. Františka, od ktorého som sa inšpiroval, tak ako pri predchádzajúcom Laudato si´.

Znamenia čias jasne ukazujú, že ľudské bratstvo a starostlivosť o stvorenstvo tvoria jedinú cestu k celostnému rozvoju a pokoju, ktorú už naznačili svätí pápeži Ján XXIII., Pavol VI. a Ján Pavol II.“

Svätý Otec po týchto slovách ohlásil svoj darček pre všetkých prítomných v podobe textu novej encykliky v mimoriadnom vydaní denníka L´Osservatore Romano, ktorý týmto dňom obnovil svoje vydávanie tlačou. Pripojil aj prianie v duchu novej encykliky: „Nech sv. František sprevádza cestu bratstva Cirkvi, medzi veriacimi každého náboženstva a medzi všetkými národmi.“

Svätý Otec pripomenul aj ďalšie aktuálne podujatia, najmä končiace sa obdobie „Času stvorenstva – Jubileum zeme“. Pozdravil prítomných členov „Svetového katolíckeho hnutia pre klímu“ a skupín Laudato si´. Vyjadril potešenie z aktivít, ktoré sa pri tejto príležitosti konajú na viacerých miestach, konkrétne spomenul deltu rieky Pád na severe Talianska.

Pápež František vyzval veriacich prejaviť úctu potleskom nového blahoslavenému, ktorým je kňaz Olinto Marella (1882-1969) z diecézy Chioggia v oblasti Benátok. Jeho beatifikácia sa dnes konala v Bologni. Svätý Otec ho nazval „pastierom podľa Kristovho srdca, otcom chudobných a zástancom slabých“:

„Kiež je jeho mimoriadne svedectvo vzorom pre toľkých kňazov, povolaných byť poníženými a odvážnymi služobníkmi Božieho ľudu.“

Na záver Svätý Otec osobitne pozdravil prítomných nováčikov Švajčiarskej gardy, ktorých v túto nedeľu popoludní čakalo skladanie prísahy. Pozdravil aj ich rodičov a príbuzných, ktorí prišli na slávnosť.

Pri tejto príležitosti pápež František vysoko vyzdvihol obetavosť služby členov Pápežskej švajčiarskej gardy, ktorí v Ríme konajú svoju službu trvajúcu dva, tri alebo štyri roky a niektorí sa začlenia do zboru osobnej stráže pápeža aj na dlhšie obdobie.

Hneď po skončení modlitby Anjel Pána bol oficiálne publikovaný text encykliky pápeža Františka Fratelli tutti. Ako darček si ho odniesli všetci prítomní na Vatikánskom námestí v osobitnom vydaní denníka L´Osservatore Romano, ktorý dnešným dňom obnovil svoju tlačenú podobu.

Encyklika je pomenovaná podľa slov sv. Františka na adresu všetkých bratov i sestier. Svätý Otec v nej predstavuje bratstvo a tzv. „sociálne priateľstvo“, čiže priateľstvo uprostred celej ľudskej spoločnosti, ako cesty na vytvorenie lepšieho, spravodlivejšieho a pokojnejšieho sveta spoločným úsilím všetkých. Dôrazné „nie“ hovorí vojne a globalizácii ľahostajnosti.

- - - - -

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry,

v dnešnom Evanjeliu (porov. Mt 21,33-43) Ježiš, predvídajúc svoje umučenie a smrť, rozpráva podobenstvo o zlých vinohradníkoch, aby napomenul veľkňazov a starších ľudu, ktorí sa dali na nesprávnu cestu. Títo totiž v sebe živili nekalé úmysly voči nemu a snažili sa ho zbaviť.

Rozprávanie alegoricky opisuje hospodára, ktorý po tom, ako sa dobre postaral o svoju vinicu (porov. v. 33), musel odísť a zveril ju do starostlivosti vinohradníkom. Neskôr, v čase oberačky, poslal svojich sluhov, aby prevzali úrodu; ale vinohradníci privítali jeho sluhov palicami a niektorých dokonca i zabili.

Hospodár teda poslal ďalších sluhov v oveľa väčšom počte, s ktorými však vinohradníci naložili rovnako (porov. v. 34-36). Vrchol celého prichádza vtedy, keď sa hospodár rozhodne poslať svojho syna: vinohradníci však k nemu nemali nijakú úctu; skôr naopak: mysleli si, že keď ho odstránia, budú sa môcť zmocniť vinice, a tak zabijú aj jeho (porov. v. 37-39).

Obraz vinice je jasný: predstavuje ľud, ktorý si Pán vybral a veľmi starostlivo vytvoril; sluhovia, ktorých hospodár poslal, sú proroci vyslaní Bohom, zatiaľ čo postava syna je sám Ježiš. A ako proroci, tak ani Ježiš Kristus nebol prijatý, ale zabitý.

Na záver príbehu sa Ježiš pýta predstaviteľov ľudu: „Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ (v. 40). A tí, v súlade s logikou príbehu, odsúdia sami seba: hospodár – hovoria – prísne potrestá tých zloduchov a zverí vinicu „iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu“ (v. 41).

Týmto drsným podobenstvom Ježiš stavia svojich poslucháčov pred ich zodpovednosť, a to s drastickou jasnosťou. Ale nemyslime si, že toto napomenutie platí iba pre tých, ktorí odmietli Ježiša v tom čase. Platí to v každej dobe, aj v tej našej. Aj dnes Boh očakáva úrodu svojej vinice od tých, ktorých do nej poslal pracovať; teda od všetkých nás.

V každej dobe môžu byť tí, ktorým sa dostalo postavenia, hocakého postavenia, aj v Cirkvi, v Božom ľude, v pokušení sledovať vlastné záujmy a nie tie Božie. A Ježiš hovorí, že pravé postavenie autority spočíva v službe, v slúžení ostatným, nie vo využívaní ostatných. Vinica patrí Pánovi, nie je naša. Zastávať pozíciu autority je službou, a ako takú ju treba vykonávať pre dobro všetkých a pre šírenie Evanjelia. Je hrozné vidieť, keď osoby, ktoré zastávajú v Cirkvi postavenie, hľadajú svoje osobné záujmy.

Svätý Pavol nám v dnešnom druhom liturgickom čítaní hovorí, ako byť dobrými robotníkmi v Pánovej vinici: to, čo je pravdivé, cudné, spravodlivé, mravne čisté, milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné, toto všetko nech je predmetom nášho každodenného úsilia (porov. Flp 4,8). Opakujem: to, čo je pravdivé, cudné, spravodlivé, mravne čisté, milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné, toto všetko nech je predmetom nášho každodenného úsilia.

Je to konanie tých, ktorí zastávajú pozície, a aj každého z nás, lebo každý z nás v rámci svojich možností zastáva istú pozíciu. Tak sa staneme Cirkvou, ktorá bude stále bohatšia na ovocie svätosti, tak vzdáme slávu Otcovi, ktorý nás nekonečne nežne miluje, Synovi, ktorý nám neprestáva dávať svoju spásu, a Duchu Svätému, ktorý nám otvára srdcia a pobáda nás k dosiahnutiu plného dobra.

A teraz, duchovne zjednotení s bratmi zhromaždenými v sanktuáriu v Pompejach, sa obráťme na najsvätejšiu Pannu Máriu, a v mesiaci október sa obnovme v úsilí modliť sa svätý ruženec.

Preložila: Slovenská redakcia VR



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024