V Bratislave pripomenú 25. výročie úmrtia kňaza a básnika Zvonického

TK KBS, sza; ml | 04. 10. 2020 13:30



Bratislava 4. októbra (TK KBS) CYRILOMETODIADA, o. z. pozýva na slávnostnú akadémiu Po stopách lásky venovanú 25. výročiu úmrtia kňaza a básnika Gorazda Zvonického, ktorá sa uskutoční v nedeľu 11. októbra 2020 o 15:00 v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch. Slávnosť otvorí Mons. František Rábek, predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru. Michal Chuda, tajomník Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, autor scenára, vystúpi so príhovorom. Štefan Bučko a Jozef Šimonovič prednesú poéziu Gorazda Zvonického, na husliach zahrá Peter Michalica a na fujare Štefan Suchý.

Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor, kňaz, salezián, pedagóg, misionár, básnik, prekladateľ, publicita, matičiar, dejateľ na národa roli dedičnej, sa narodil 29. júna 1913 v Močaranoch, ktoré sú dnes súčasťou Michaloviec. Zomrel 27. júla 1995 v Ríme, kedy u nás slávime sviatok jeho patróna sv. Gorazda, a bol uložený do slovenskej hrobky na cintoríne Prima Porta na ViaFlaminia. Po 46 rokoch sa jeho telo vrátilo do domoviny a odpočíva na Národnom cintoríne v Turčianskom Svätom Martine.

Donovi Gorazdovi Zvonickému, veľkej osobnosti katolíckej cirkvi i slovenského národa, v roku 1984 udelilo Ústredie slovenskej katolíckej inteligencie so sídlom vo Švajčiarsku Veľkú zlatú cyrilo-metodskú medailu. Prezident Talianskej republiky OscarLugiScalfaro mu roku 1993 udelil vysoké štátne vyznamenanie Commendatoredell’ Ordineal Meritodella Repubblica Italiana - Rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku. J. E. Mons. František Rábek, predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, udelil  14. februára 2013 Gorazdovi Zvonickému, SDB,  Cenu FraAngelico in memoriam v kategórii slovesné umenie.

Život Gorazda Zvonickéko je spätý s mnohými miestami na Slovensku, v Taliansku i v Argentíne. Narodil sa v Močaranoch, študoval v Michalovciach, Šaštíne, Levoči, Kláštore pod Znievom, v Hronskom Svätom Beňadiku (dnes Hronský Beňadik), v Trnave nielen študoval, ale bol aj prefektom a školským radcom v Malom biskupskom seminári. V deň svojich 35. narodenín bol vo Svätom Kríži nad Hronom, dnešnom Žiari nad Hronom, vysvätený za kňaza a stal sa správcom saleziánskej fary Panny Márie Pomocnicekresťanov v Michalovciach. Po barbarskej noci v r. 1950 bol internovaný so svojimi spolubratmi v Kristovi v Podolínci. Odtiaľ sa mu v auguste toho istého roku podarilo utiecť do Talianska.

Po krátkom pôsobení v Turíne a v mestečku Bengalo v regióne Piemont odchádza do Argentíny, kde dvanásť rokov pôsobil ako saleziánsky kňaz vo farnosti sv. Jána Evanjelistu v Buenos Aires, v Lujáne v júli 1960 pochoval Jozefa Cígera Hronského. Aktívne sa zapájal do života slovenskej enklávy, stal sa členom Kultúrneho odboru Svetového kongresu Slovákov a spoluzakladateľom Zahraničnej Matice slovenskej. V roku 1963 sa vrátil do Talianska a začal pôsobiť v novozaloženom Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, stal sa profesorom humanitných vied na Slovenskom gymnáziu Antona Bernoláka a členom predsedníctva Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Okrem toho pôsobil aj v mestečku Lonuvio pri Ríme, kde sa venoval i práci s mládežou. V roku 1992 po 42 rokoch exilu navštívil svoju milovanú vlasť a na Turíčny pondelok 8. júna celebroval svätú omšu v Kostole Povýšenia Svätého Kríža v Bratislave.

Bratislava, spomienka, Zvonicky, plagat

-

Zdroj: www.slovenskezahranicie.sk



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021