Uplynulo 150 rokov od konca Pápežského štátu a svetskej moci pápežov

TK KBS, RV jb; ml | 20. 09. 2020 19:50



Vatikán 20. septembra (RV) História si pripomína 150 rokov od konca Pápežského štátu. Ako neskôr zhodnotil pápež sv. Pavol VI., pre Cirkev sa to stalo prospešnou zmenou, z ktorej vyšla posilnená.

Dátum 20. septembra sa spája s výročím historického konca Pápežského štátu prielomom cez severnú rímsku bránu Porta Pia (Breccia di Porta Pia). Bolo to za pontifikátu pápeža bl. Pia IX., v čase, keď v Ríme zasadal Prvý vatikánsky koncil.

„Stopäťdesiat rokov od prielomu cez Porta Pia a obsadenia Ríma 20. septembra 1870, ktoré znamenalo koniec časnej, čiže svetskej moci pápeža a pád Pápežského štátu sa spája s obdobím veľmi náročným a veľkej neistoty pre Taliansko“, čítame v článku talianskej redakcie Vatican News k dnešnému výročiu.

„Resentimenty spojené s dobovými nostalgiami na jednej strane a antiklerikálne domáhanie sa požiadaviek na strane druhej, predstavujú anachronický záber, no dnes sú nanajvýš vzdialené spoločne zdieľanému cíteniu v talianskom národe.

Ako veľmi jasná analýza, hoci je spred 60 rokov, zostáva tá, ktorú na prahu otvorenia Ekumenického II. vatikánskeho koncilu predložil vtedajší milánsky arcibiskup Giovanni Battista Montini, ktorý bol o niekoľko mesiacov neskôr zvolený za pápeža ako Pavol VI.“

V rámci cyklu prednášok, ktoré v tom čase viedol na rímskom Kapitole na tému cirkevných koncilov, Montini v súvislosti s otázkou pádu časnej moci pápeža uviedol:

«Zdalo sa to pádom, a pre teritoriálne pápežské domínium to ním bolo. A mnohým cirkevným predstaviteľom a mnohým katolíkom  sa vtedy zdalo, i po mnoho ďalších rokov, že Rímska cirkev sa toho nemohla vzdať, a hromadiac historické požiadavky legitímnosti jeho pôvodu s neodmysliteľnosťou jeho funkcie, sa nazdávali, že sú povinní tú časnú moc prinavrátiť, obnoviť».

A predsa, udalosť pri Porta Pia sa ukázala prozreteľnostná, pokračoval kardinál Montini vo svojej prednáške na pôde rímskeho Magistrátu, 10. októbra 1962:

«Prozreteľnosť, teraz to vidíme dobre, zariadila veci inak, sťaby dramaticky sa hrajúc v tomto dianí. Prvý vatikánsky koncil totiž niekoľko dní predtým vyhlásil najvyššiu a neomylnú duchovnú autoritu toho pápeža, ktorý prakticky strácal v tej fatálnej chvíli svoju časnú autoritu... Ako je dobre známe, čo nasledovalo, bolo to, že pápežstvo pokračovalo s nevšedným zanietením vo svojich funkciách učiteľa života a svedka evanjelia, takže vystúpilo na takú výšku v duchovnej správe Cirkvi a v morálnom vyžarovaní pre svet, ako nikdy predtým».        



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024