V Dvoroch nad Žitavou slávili výročie požehnania miestnej Kalvárie

TK KBS, tu; ml | 14. 09. 2020 13:41



Dvory nad Žitavou 14. septembra (TK KBS) V obci Dvory nad Žitavou sa v nedeľu  13. septembra 2020 v areály miestnej Kalvárie, pri príležitosti 160. výročia jej požehnania uskutočnila odpustová liturgická slávnosť, ktorej predsedal nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák. Svätú omšu spolu s ním za účasti širokej verejnosti koncelebrovali biskupský vikár Nitrianskej diecézy pre maďarských veriacich Mons. Zoltán Ďurčo, miestny farár a dištriktuálny dekan Ondrej Nagy a ďalší kňazi z novozámockého dekanátu.

Vo svojom príhovore priblížil biskup Judák prítomným veriacim históriu Kalvárie a povzbudil ich k aktívnemu kresťanskému životu a prehlbovaniu svojej viery. Súčasťou duchovného programu odpustovej slávnosti boli aj pobožnosti krížovej cesty v slovenskom  a maďarskom jazyku a vysluhovanie sviatosti zmierenia. Miestne veriace spoločenstvo si touto cestou každoročne pripomína  duchovný dar, ktorý dostalo v podobe dvorskej Kalvárie, ktorá veriacim poskytuje priestor na modlitbu a prežívanie svojej viery v prírodnom prostredí a za 160 rokov aj v duchovnou atmosférou presiaknutom areály.

Prvá písomná zmienka o Dvoroch nad Žitavou je z roku 1075. V písomnom zázname je uvedený latinský názov obce Villa Hudvordiensium super aquam Sitou. Na malej vyvýšenine s názvom „Vŕšok sv.  Martina“ dal v roku 1075 kráľ sv. Štefan postaviť kaplnku a kúriu a neskôr aj kláštor. Kláštor bol darovaný hronskobeňadiktskému opátstvu aj pozemkami. V tejto kúrii sa konal v roku 1307 diecézny cirkevný snem pod vedením ostrihomského arcibiskupa Tomáša z Monoszló.  Prítomní boli viacerí biskupi, medzi nimi  aj nitriansky biskup Ján III. Snem  potvrdil Karola Róberta z rodu Anjou v jeho panovníckych právach a vyniesol rozhodnutie na potrestanie  Matúša Čáka Trenčianskeho. Snem uzákonil tiež  popri rannom a poludňajšom zvonení aj večerné zvonenie na  Anjel Pána. Tento zvyk, ktorý  nadobudol platnosť na celom území Uhorského kráľovstva  sa dodržiava  dodnes.  

Žiaľ počas tureckých nájazdov sa toto posvätné miesto zničilo. V neskoršom období na  počesť uvedenej  udalosti a tohto miesta inicioval v roku 1855 vtedajší dvorský farár Adolf Majténi (Majthényi)  výstavbu rozsiahlej Kalvárie – krížovej cesty, centrálneho kríža a kaplnky. Výstavba bola náročná, trvala 5 rokov, denne tu pracovalo (okrem obdobia dôležitých poľných prác ako žatva a mrazivých zimných dní) 50–60 robotníkov a 30–40 povozov. Za tento čas sa podarilo vystavať nielen všetky objekty kalvárie, ale vysadilo sa aj 7 000 sadeníc agátov, aby sa kopec a jeho okolie spevnili. Kaplnky zastavení krížovej cesty  sú postavené z pálenej tehly, v neogotickom štýle, s lomeným oblúkom a obdĺžnikovým pôdorysom. Na kovaných mrežiach kaplniek v hornej časti sa nachádzajú rodové erby alebo mená tých, ktorí majú najväčšie zásluhy na výstavbe a financovaní kalvárie. Na prvom zastavení je to napríklad erb ostrihomského arcibiskupa J. Scitovského. Vstup na vyvýšeninu predstavuje monumentálne barokové schodisko s plastikami Sv. Márie Magdalény, Márie Kleofášovej, Bolestnej Panny Márie a Sv. Jána po stranách. Schodisko široké 5,7 m uzatvárajú dve plastiky anjelov. Na východnom átriu kalvárskeho kopca stojí Kaplnka sv. Martina, ktorá bola postavená v byzantskom štýle v roku 1860, pravdepodobne na starších základoch pôvodnej stredovekej kaplnky. Slávnostné  požehnanie  kalvárie sa uskutočnilo  16. septembra 1860kardinálom  Jánom Scitovským (Scitovszky), ostrihomským arcibiskupom a prímasom uhorským, za účasti asi 40 000 prítomných z blízkeho aj širokého okolia. Na slávnostnej omši v kostole prečítali pozdravný list pápeža Pia IX. v maďarčine  (Adolf Majténi) a slovenčine (František Lopušný). 

Zakladateľ miestnej kalvárie  Adolf  Majténi pochádzal zo starobylého šľachtického rodu zo Sivého Kameňa pri Novákoch (dnes Pohradie). Zúčastnil sa uhorského povstania v r. 1848-1849, za čo bol aj väznený. Po tom, ako sa na jeho podnet a pod jeho vedením vystavala kalvária sa stal rektorom  viedenského Pazmanea, neskôr opátom v Pécsvárade a sasvárskym arcidekanom. Zomrel 11. mája 1871 a podľa jeho poslednej vôle je pochovaný na kalvárii v Dvoroch nad Žitavou. Kalvária je v dobrom stave a je po celý rok navštevovaná. Počas pôstneho obdobia, ako aj na Veľký Piatok sa tu konajú pobožnosti  krížovej  cesty. Na sviatok Povýšenia kríža je tu každoročne  slávená svätá omša.

TK KBS informoval Tibor Ujlacký



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021