Svätý Otec: Prehĺbenie poznania migrácie napomôže správnej politike

TK KBS, RV zk; ml | 11. 09. 2020 12:41



Vatikán 11. septembra (RV) Vo štvrtok 10. septembra prijal pápež František vo Vatikáne ďalšiu skupinovú audienciu. V Klementínskej sále sa prihovoril účastníkom európskeho projektu „Zábery z hraníc“ (Snapshots from the borders), ktorý má dať ľudskejšiu a koordinovanejšiu odpoveď na súčasné výzvy migrácie v hraničných oblastiach Európy.

Pri stretnutí s asi 40-člennou delegáciou pod vedením starostu talianskych ostrovov Lampedusa a Linosa pápež František vyjadril presvedčenie, že prehlbovanie poznania migrácie napomôže správnej politike, ako aj nádej, že hranice sa môžu stať miestami vzájomného spoznávania, obohacovania a jednoty v rozličnosti.

Trojročný projekt Európskej komisie „Zábery z hraníc“ s podtitulom: „Malé mestá čeliace globálnym výzvam Agendy 2030“, prebieha v 19 oblastiach Európy a ďalších 15 krajín, medzi ktorými je aj Slovensko, má účasť na jeho aktivitách.

Cieľom iniciatívy je zvýšiť vedomie ľudí o vzájomnej globálnej závislosti i príčinách migračných prúdov a podporiť tak dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. Osobitnou métou je tiež podporiť koordináciu medzi európskymi mestami v hraničných oblastiach Európy, kam smerujú migračné toky a napomáhať jednotnosti politík na európskej, národnej i lokálnej úrovni.

Súčasťou projektu „Zábery z hraníc“ sú kampane, informačné semináre, vzájomné návštevy a podelenie sa s dobrými praktikami. Bola vytvorená aj tzv. Sieť miest v hraničných zónach. Pápež František účastníkom osobitnej audiencie okrem iného povedal:

„Váš projekt je prezieravý. Predsavzal si šíriť hlbšie chápanie migrácie, ktoré by dovolilo európskym spoločnostiam dať ľudskejšiu a koordinovanejšiu odpoveď na výzvy súčasných migrácií. Sieť miestnych autorít a organizácií občianskej spoločnosti, ktorá sa zrodila z tohto projektu, mieni pozitívne prispievať k rozvoju migračných politík, ktoré by spĺňali tento účel.

Aktuálny obraz migračného fenoménu je komplexný a častokrát má dramatické aspekty. Vzájomnú globálnu závislosť, ktorá podmieňuje migračné toky, je treba študovať a lepšie chápať. Výzvy sú mnohoraké a  kladú otázniky všetkým. Nik nemôže zostať ľahostajný zoči-voči ľudským tragédiám, ktoré sa naďalej odohrávajú v rozličných regiónoch sveta. Spomedzi nich na nás často doliehajú tie, ktorých dejiskom je Stredozemné more – more hraníc, ale aj kontaktu kultúr.

Vo februári, počas veľmi pozitívneho stretnutia s biskupmi Stredomoria v Bari, som pripomenul, ako «medzi tými, ktorí v Stredomorskej oblasti najviac zápasia, sú tí, ktorí utekajú pred vojnou alebo opúšťajú svoju zem, aby hľadali život hodný človeka. [...] Sme si vedomí, že v rozličných spoločenských kontextoch je rozšírený pocit ľahostajnosti, ba dokonca odmietania [...]

Medzinárodné spoločenstvo sa zastavilo pri vojenských intervenciách, zatiaľ čo by malo vytvárať inštitúcie, ktoré zaručia rovnosť príležitostí a miesta, kde sa občania budú môcť zaangažovať pre spoločné dobro [...]. Zároveň nikdy neakceptujme, aby tí, ktorí hľadajú nádej cez more, zomierali bez poskytnutej pomoci [...]. Zaiste, prijatie a dôstojná integrácia sú etapy procesu, ktorý nie je ľahký. Predsa však je nemysliteľné, že sa k nemu možno postaviť vztyčovaním múrov» (príhovor, 23. február 2020).

Pápež František pripomenul, aké dôležité je aj v problematike migrácie zdieľať zodpovednosť, dať do centra pozornosti ľudí s ich osobnými príbehmi, šíriť kultúru stretnutia a solidarity, podporovať tzv. „nový humanizmus“.

„Hranice, ktoré boli vždy považované za rozdeľujúce bariéry, sa môžu naopak stať „oknami“, miestami vzájomného poznávania sa, obohacovania, jednoty v rozličnosti...“, povedal účastníkom európskeho projektu „Zábery z hraníc“ (Snapshots from the borders) pápež František.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024