Výzva kardinála z ostrova Maurícius, zápasiaceho s ropnou katastrofou

TK KBS, RV zk, jb; ml | 31. 08. 2020 20:27



Maurícius 31. augusta (RV) Kardinál Maurice Piat z ostrova Maurícius hovoril pre Vatikánsky rozhlas o dôsledkoch nedávnej ekologickej katastrofy, pri ktorej do koralového mora unikli obrovské množstvá ropy. V súvislosti s „Časom stvorenstva“, ktorý budú kresťania celého sveta ekumenicky sláviť od 1. septembra, priblížil aj výchovné a spoločenské aktivity, ktoré Cirkev na Mauríciu organizuje s cieľom posilňovať u obyvateľov vzťah k životnému prostrediu.

Ostrov Maurícius ležiaci v Indickom oceáne východne od Madagaskaru, je prírodným rajom vyznačujúcim sa priezračným morom a vzácnou biodiverzitou. Pred vyše mesiacom však v tejto oblasti žijúcej z turizmu a rybolovu došlo k environmentálnej katastrofe. Z poškodeného japonského tankeru MV Wakashio prevážajúceho 3800 ton ropy a 200 ton nafty, ktorý 25. júla uviazol na plytčine, uniklo do tyrkysového mora viac než 1000 ton ropných látok. Tie vytvorili veľkú morskú škvrnu v chránenej oblasti Pointe d´Esny, neďaleko morského parku Blue Bay. V oblasti pomáhali špecialisti z rozličných častí sveta.

Svoju solidaritu Mauríciu vyjadril v nedeľu 30. augusta pri Anjel Pána aj pápež František, keď v súvislosti s celosvetovou ekumenickou iniciatívou na ochranu životného prostredia spomenul aj zaangažovanie Cirkvi na ostrove Maurícius. Pápež sa vyjadril týmito slovami: „Prvého septembra bude Svetový deň modlitby za starostlivosť o stvorenstvo. Od tohto dátumu až do 4. októbra budeme sláviť s našimi bratskými kresťanmi z rozličných cirkví a tradícií „Jubileum Zeme“, aby sme si pripomenuli 50 rokov od ustanovenia Dňa Zeme. Pozdravujem rozličné iniciatívy vyvíjané vo všetkých častiach sveta, a medzi nimi koncert, ktorý sa dnes koná v katedrále v Port-Louis, hlavnom meste Maurícia, kde sa nedávno žiaľ odohrala ekologická katastrofa.“

Diecézny biskup hlavného mesta Port-Louis kardinál Maurice Piat v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas reagoval na gesto Svätého Otca:

„Sme pápežovi veľmi vďační za to, že hovoril o Mauríciu a o veľkej ekologickej katastrofe, ktorá sa stala na jednej z najkrajších lagún v južnej zóne v dôsledku vyliatia ropy z lode, ktorá uviazla na plytčine koralovej bariéry. Obyvatelia Maurícia sa veľmi usilovali, dobrovoľne a veľkodušne, o vyčistenie zóny, no nanešťastie došlo k veľkým škodám a život rybárov, ktorí bývajú na pobreží, je kompletne v kríze, pretože je celý spätý s morom. A potom aj život ľudí žijúcich na ostrove je narušený, pretože je tu nepríjemný zápach, ktorý im spôsobuje ťažkosti. Sme veľmi smutní a mnohí sú nahnevaní, pretože lodi bolo povolené príliš sa priblížiť a nikto nezareagoval rýchlo. Počas slávnosti patróna ostrova sme mali chvíľu spoločnej modlitby za to, čo sa prihodilo i odovzdanie sa Bohu s prosbou o ochranu našej krajiny.“

- Ako vyzerá momentálna situácia? Je tu nádej, že aktivity sa pomaly vrátia do normálu?

„Rybolov a turizmus sa obnovia, no až o 4 až 5 rokov, ktoré je treba, aby sa zem obnovila a medzitým turistický priemysel a rybolov budú musieť čakať. A tu mnohé rodiny závisia od týchto sektorov. Je to skutočne veľká skúška pre krajinu a pre mnoho rodín.“ Na ostrove Maurícius sa i v kontexte blížiaceho sa Času stvorenstva, ktoré sa začína 1. septembra, chystá viacero iniciatív, osobitne u mladých. Patril k nim aj včerajší koncert. Kardinál Maurice Piat vysvetľuje:

„Už mnoho mesiacov počas pandémie COVID-19 tu funguje skupina rehoľníkov, ktorí sa veľmi angažujú v ekológii a v ochrane stvorenstva a v propagovaní takého správania, ktoré by malo skutočný rešpekt voči stvorenstvu a životnému prostrediu. A tento koncert tvorí súčasť reťaze koncertov organizovaných v rozličných častiach ostrova.

Tento koncert v katedrále bol zorganizovaný mladými, z ktorých  niektorí sú silne zaangažovaní do aktivít ako sú biofarmy, ktoré majú za cieľ potravinovú sebestačnosť, keďže tu na ostrove žijeme najmä z dovozu potravín. Ako reakciu na túto situáciu chceme podporovať aktivity, ktoré by mladých učili odlišnej kultúre a stravovacím návykom.

Okrem toho sme spustili veľkú prácu osvety, napríklad proti jednorazovým plastovým predmetom, ktoré končia v našich moriach a na našich plážach. Na Mauríciu napríklad vyprodukujeme 100 miliónov plastových fliaš ročne: je to enormné množstvo. Chceme tiež tlačiť na vládu, aby legislatívne riešila používanie plastov, ktoré sa stávajú veľkou hrozbou pre krajinu a more.

Aj preto sme urobili tento koncert. Celkovo to bude šesť hudobných podujatí spojených s podporovaním toho, čo sa už na katolíckych školách robí v rámci ekologickej výchovy, zameranej na ochranu vegetácie, na múdre používaniu vody bez plytvania, na šírenie nového spôsobu správania.“

- Aké posolstvo či apel by ste vydali z Maurícia kresťanskému svetu k obdobiu začínajúcemu 1. septembrom, venovanému pozornosti voči nášmu blížnemu a stvorenstvu?

„Chcel by som povedať, že dnes, kdekoľvek na svete, máme veľkú zodpovednosť pred Bohom, ako hovorí samotný pápež, načúvať volaniu zeme a volaniu chudobných. Tu u nás naša lagúna, naša zem, naše more, kričali keď sa udial ten únik ropy, ktorý poškodil veľkú časť teritória.

Uvedomili sme si, na malej mierke a veľmi náročným spôsobom, aké škody môže priniesť Zemi chýbajúca úcta voči stvorenstvu. Vyslovujeme teda veľkú výzvu, aby sme, kdekoľvek sa nachádzame, zmenili nielen náš spôsob konania, ale aj myslenia a boli sme pozorní k tomuto veľkému Božiemu daru, ktorým je náš spoločný domov.“



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024