"Cenu J. M. Hurbana budem zajtra (1. 9.) odovzdávať ľuďom, ktorí vo svojom živote urobili mnoho pre našu krajinu či pre našich občanov," skonštatoval Kollár. Vysvetlil, že pre Krčméryho sa rozhodol pre pokoj a hlas rozumu, ktorý preukázal v dobe, keď nikto nevedel, čo bude. Budaja a Kňažka vyzdvihol v súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie. Počas nej podľa jeho slov preukázali odvahu a stali sa hlasom občanov vo veciach verejných, pričom dodnes neboli ocenení. V súvislosti s biskupom Gojdičom uviedol: „V jeho osobe je satisfakcia cirkvám, ktoré zažili v 40. a 50. rokoch neuveriteľnú perzekúciu, je to aj osobný hold osobe, ktorá v takýchto časoch prejavila neuveriteľnú osobnú statočnosť a nezlomili ho ani neľudské podmienky.“
Ocenenie in memoriam preberie v utorok 1. septembra na Bratislavskom hrade v Bratislava z rúk Borisa Kollára Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita.
Blahoslavený gréckokatolícky biskup-mučeník Pavol Peter Gojdič je vzorom v pravde, v nezlomnosti, obetavosti a vytrvalosti vo viere a v jednote s Katolíckou cirkvou. Gojdič ako vysoký katolícky hierarcha sa počas 2. svetovej vojny verejne postavil proti deportáciám Židov zo Slovenského štátu. Prorocky upozorňoval na nebezpečenstvo, že ódium z uskutočňovania nariadení tzv. židovského kódexu padne v konečnom dôsledku na katolícky klérus resp. Katolícku cirkev. Neostal iba pri verejných protestoch, ale aj osobne v rámci svojich možností pomáhal a tým mnohých zachránil. Vo svedectvách zachránených môžeme čítať, že to bol človek odvážny, neohrozený, ktorý rešpektoval dôstojnosť každého človeka. Za tento svoj neoblomný postoj a záchranu množstva židovských životov získal 27. januára 2008 ako vôbec prvý biskup Katolíckej cirkvi prestížne židovské ocenenie Spravodlivý medzi národmi čo pripomína aj vygravírované jeho meno na Múre cti spravodlivých v Yad Vashem v Jeruzaleme.
Po skončení 2. svetovej vojny a nástupe komunizmu v bývalom Československu sa gréckokatolícka cirkev stala tŕňom v oku pre štátnych komunistických pohlavárov. Ako formu unifikácie so Sovietskym zväzom si vybrali gréckokatolícku cirkev, ktorá sa mala odpútať od jednoty s Vatikánom, biskup mal podpísať prestup na pravoslávie a spolu s ním by prestúpil aj klérus a všetci veriaci. Tak by bol dokonaný proces transformácie gréckokatolíkov na pravoslávnu vieru. Lenže nezlomnosť a vernosť Katolíckej cirkvi zo strany vladyku Gojdiča, vladyku Hopka a mnohých kňazov zrútila túto predstavu ako domček z karát. Počas tzv. Akcie P – Pravoslavizácia, bol biskup Gojdič uväznený a štátnou komunistickou mocou nespravodlivo odsúdený na doživotie, stratu všetkých občianskych práv a pokutu 200 000 korún. Bol uväznený vo viacerých väzniciach v Československu ako napr. Praha-Ruzyň, Valdice, Ilava, Leopoldov. V leopoldovskej väznici aj naposledy dobilo jeho srdce. Vplyvom neskutočného fyzického aj psychického týrania zomrel biskup Gojdič 17. júla 1960, v deň jeho 72. narodenín. Svätý Ján Pavol II. 4. novembra 2001 vyhlásil na Námestí sv. Petra v Ríme biskupa Pavla Petra Gojdiča za blahoslaveného. V tomto roku si celá Gréckokatolícke cirkev pripomenula 60. výročie od jeho mučeníckej smrti.
Zdroje: TASR / Prešovská archieparchia, Michal Pavlišinovič