Ekumenický patriarcha slávil v nedeľu Božskú liturgiu zo slávnosti Usnutia Panny Márie v historickom kláštore Panagia Faneromeni v Cyzicuse. Na konci homílie po prvýkrát komentoval nedávne premeny Hagie Sofie a Chrámu v Chóre na mešity a poukázal na jedinečnosť a vzácnosť tamojších mozaík a ikon:
„Boli sme ranení premenou Baziliky Svätej Sofie a Chrámu v Chóre na mešity“. „Tieto dva jedinečné monumenty Konštantínopolu boli postavené ako kresťanské chrámy. Vyjadrujú univerzálneho ducha našej viery, rovnako ako aj lásku a nádej vo večnosť. Jedinečné mozaiky a ikony sú potravou duše a úžasným pohľadom pre oči, ako hovoril grécky spisovateľa a maliar Fotis Kontoglou. Sú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Modlíme sa k Bohu lásky, spravodlivosti a pokoja, aby osvietil mysle a srdcia zodpovedných osôb“.
Mozaiky a fresky chrámu v Chóre sú vrcholným prejavom byzantského umenia
Chrám Svätého Spasiteľa v Chóre je považovaný za jeden z najdôležitejších príkladov zachovanej byzantskej sakrálnej architektúry. Jeho budova bola súčasťou kláštora postaveného v roku 534 a dnes je súčasťou historických oblastí Istanbulu, ktoré sú na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Postavený bol ako kresťanský chrám v západnej časti dnešného Istanbulu nazývanej Edirnekapı.
Po dobytí Osmanskou ríšou bol chrám v roku 1511 premenený na mešitu. Keďže islam odmieta zobrazovanie ľudských postáv, mozaiky a fresky boli zakryté vápnom, nie však zničené. V roku 1948 sa začal program reštaurovania budovy so snahou o záchranu mozaík a fresiek, ktoré sú považované za vrcholné prejavy byzantského umenia. Niekoľko rokov bol chrám uzavretý bez praktizovania kultu a v roku 1958 ho premenili na múzeum.
Dekrétom prezidenta Erdogana 21. augusta 2020 bolo potvrdené rozhodnutie Štátnej rady z 19. novembra 2019, ktoré anulovalo jeho status múzea. Takto bude budova znovuotvorená pre praktizovanie islamského kultu, pri ktorom budú kresťanské mozaiky zakryté.