S myšlienkou založiť v Tatrách symbolický cintorín prišiel v roku 1922 český akademický maliar Otakar Štáfl (1884 – 1945), ktorý tu žil v období po prvej svetovej vojne. Už od začiatku 20. storočia sa v rôznych oblastiach Tatier sporadicky objavovali pamätné tabule, ktoré pripomínali tragické nehody a ich obete.
O desať rokov neskôr sa k realizácii myšlienky pripojil vtedajší tajomník Klubu československých turistov Alojz Lutonský, ktorý si o tragédiách a úrazoch v Tatrách viedol evidenciu. Podľa nej tu v rokoch 1919 až 1938 zahynulo 95 osôb.
Pôvodne sa malo pietne miesto nachádzať na úbočiach Patrie v Mengusovskej doline, kde však bola ochranná zóna kamzíkov. Voľba nakoniec padla na limbový hájik pod západnou stenou Ostrvy vo výške 1525 metrov nad morom.
Výstavba kaplnky sa začala v lete 1936. Po vzore spišských kaplniek ju navrhol Ing. Róbert Vosyka z Popradu, ktorý tiež projektoval celý areál cintorína. Drevený oltár v kaplnke vyrezal a daroval Karol Danko z Tatranskej Štrby. Ešte v tom istom roku sa tu po prvýkrát uskutočnilo dušičkové stretnutie horolezcov, horských vodcov a turistov.
Dokončovanie stavby aj cintorína prebiehalo svojpomocne. Štáfl osobne na cintoríne osadil 50 krížov, ktoré vyrezal ľudový rezbár Jozef Fekiač Surovec-Šumný z Detvy.
Oficiálne bol Symbolický cintorín otvorený 11. augusta 1940 slávnostnou omšou. Medzi prvými tu osadili tabuľku poľských horolezcov Witolda Wojnara a Wieslawa Stanislawského, a tiež tabuľu s menom maďarského študenta a horolezca Jenö Wachtera, ktorý v Tatrách zahynul v roku 1907. V skale pod Ostrvou je osadená aj tabuľa na pamiatku 24 hrdinom SNP, ktorí zahynuli v októbri 1944 v zlom počasí pri havárii lietadla na Zadnom Gerlachu.
Na kovových tabuľkách umiestnených na balvanoch tatranskej žuly návštevníci nájdu mená obetí hôr – turistov, horolezcov, ale aj členov Tatranskej horskej služby, ktorí zahynuli pri výkone povolania. Ku koncu roka 2019 tu bolo dovedna 386 tabuliek s 511 obeťami. Hoci sa v areáli nenachádza žiadny skutočný hrob, za každým nápisom sa skrýva ľudská dráma.
V súčasnosti je Symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier kultúrnou pamiatkou a patrí k vyhľadávaným turistickým miestam v slovenských veľhorách. Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a tiež v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na cintoríne možno nájsť aj spomienku na iniciátora celého projektu – od roku 1961 je v kaplnke umiestnený drevoryt umeleckého rezbára Ladislava Tfirsta z Podolínca (1908 – 1984) vytvorený podľa reprodukcie Štáflovho obrazu Znášanie raneného horolezca.
Od Popradského plesa vedie k Symbolickému cintorínu žltá turistická značka. Z druhej strany tento chodník ústi priamo na asfaltovú cestu, ktorá vedie k stanici električky s názvom Popradské pleso.
-
Zdroj: TASR (www.tasr.sk)