Nezvyčajnosť tejto udalosti umocňujú podľa Antona Ziolkovského ďalšie dve postavy, ktoré učeníci zazreli a v ktorých spoznali proroka Eliáša a patriarchu Mojžiša. "Prítomnosť oboch z nich je veľmi symbolická. Mojžiš hovoril s Bohom na Sinaji a odtiaľ doniesol tabule Zákona – Desatoro, o ktorom Ježiš hovorí, že ho neprišiel zrušiť, ale naplniť. V prípade Eliáša existovalo v židovskej tradícii presvedčenie, že jeho príchod bude neklamným znamením mesiášskych čias. Učeníci sa spočiatku zľakli, nakoniec však prežívali eufóriu spojenú s neočakávanou radosťou v takej miere, že prosia Ježiša, aby na tomto vrchu mohli s ním zostať," upozornil Anton Ziolkovský.
Táto udalosť, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie udalosti Ježišovho života, bola podľa riaditeľa Katolíckeho biblického diela predzvesťou Pánovej slávy. Podľa exegétov Boží Syn takýmto spôsobom chcel učeníkov pripraviť na nesmierne utrpenie, ktoré ho očakávalo. "Ježiš sa premenil, zaznieva hlas z hora. Niet teda pochýb, že je Božím Synom a hoci ako človek putuje, aby naplnil svoje poslanie, čaká ho oslávenie. Z jeho víťazstva na kríži nad hriechom a smrťou bude žiť celá Cirkev," konštatoval.
Tento sviatok je podľa Ziolkovského pripomenutím, že živý Boh, v ktorého veríme, nie je pasívnym pozorovateľom našich životov, ale dáva nám, ktorí sme v stave putovania, milosť duchovných zážitkov, aby sme mali silu prekonávať ťažkosti života a získali večný život. Pripomína Ježišovo oslávenie a dáva nádej, aby sme očakávali budúcu slávu
Sviatok Premenia Pána sa od roku 1456 z rozhodnutia pápeža Kalixta III. slávi 6. augusta.