Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva slávi sviatok rehole

TK KBS, mil; ml | 05. 08. 2020 08:43



Bratislava 5. augusta (TK KBS) Piateho augusta na sviatok Panny Márie Snežnej prežíva Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva sviatok svojej Patrónky - Matky vteleného Milosrdenstva. V tento deň sestry už tradične - od roku 1937 - obnovujú úkon zvolenia Matky Božieho milosrdenstva na generálnu predstavenú kongregácie. V tomto roku pripadá 83. výročie tejto voľby.

"Som vašou Matkou z nepochopiteľného Božieho milosrdenstva. Najmilšia mi je tá duša, ktorá verne plní Božiu vôľu," píše sa v Denníčku sv. sestry Faustíny (por. Den. 449). "Som nielen Kráľovnou neba, ale aj Matkou Milosrdenstva a tvojou Matkou," píše sa na inom mieste (Den. 330).

Vznik a dejiny Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva

Matka Terézia Eva Potocká , hrabianka z kniežacieho rodu Sulkowských, dala počiatok Kongregácii sestier Matky Božieho Milosrdenstva . Po smrti manžela spolu s Teklou a Antonínou Klobukowskou vycestovala do Laval (Francúzsko), aby sa tam pripravila na prácu vychovávateľky morálne zanedbaných dievčat a žien. Po osemmesačnej praxi vykonávanej pod dohľadom matky Terézie Rondeau , predstavenej francúzskej rehoľnej spoločnosti v Laval, sa vrátili do Poľska. Na pozvanie arcibiskupa Szczesnego Feliňskiego prevzali Dom útočišťa pre dievčatá vo Varšave na ul. Žytnej. Na sviatok Všetkých svätých dňa 1. novembra 1862 arcibiskup S. Felinski posvätil dom aj kaplnku. Tento deň bol prijatý ako dátum vzniku kongregácie, píše webstránka milosrdenstvo.sk.

V roku 1878 sa Kongregácia Matky Božieho Milosrdenstva z Laval spojila s Kongregáciou Matky Božieho Milosrdenstva v Poľsku, ktorá dosiaľ fungovala ako vikariát. Takto spojené kongregácie dostali schválenie Apoštolskej Stolice. Po 44 rokoch sa kongregácie oddelili a od roku 1922 fungujú samostatne.

Helena Kowalská vstúpila do kongregácie v roku 1925, keď generálny dom bol opäť vo Varšave na ul. Žytnej a v niekoľkých mestách v Poľsku sestry viedli Domy milosrdenstva. V takejto atmosfére duchovného a apoštolského života Sestra Faustína dozrievala pre veľké poslanie . Jedného dňa jej Pán Ježiš povedal: „V Starom zákone som posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami. Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom” (Den. 1588) . Od tej chvíle Sestra Faustína dostávala nové úlohy a novú charizmu: hlásať svetu tajomstvo Božieho milosrdenstva skutkom, slovom, modlitbou a predovšetkým životom.

Svojou charizmou dala v Cirkvi počiatok novému dielu, ktorým je Apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva . Tvoria ho kontemplatívne aj činné rehole, ako aj milióny ľudí na celom svete, ktorí realizujú jej poslanie. Teda podujímajú sa úlohy hlásať a vyprosovať Božie milosrdenstvo pre svet a snažia sa o kresťanskú dokonalosť cestou dôvery voči Pánu Bohu a milosrdenstva voči blížnym. Tieto úlohy najprv spĺňala sama sv. Sestra Faustína, potom jej kongregácia a ľudia žijúci vo svete, ku ktorým sa dostalo posolstvo o Božom Milosrdenstve.

Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva uznala sv. Sestru Faustínu za svoju duchovnú spoluzakladateľku. Takýto úkon uznania Sestry Faustíny za duchovnú spoluzakladateľku sa uskutočnil v Krakove pri jej relikviách 25. augusta 1995. V súčasnosti máme 19 kláštorov v Poľsku a 9 v zahraničí (Bielorusko, Čechy, Kazachstan, Slovensko, Svätá Zem, Taliansko a USA).

-

Zdroj: milosrdenstvo.sk



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024