- Prečo ste sa rozhodli pre distribúciu filmu "Fatima", má to aj nejaký osobný dôvod?
"Áno, veľmi osobný. Fatimu som navštívila v roku 2017, v roku stého výročia zjavení. Bol to darček od môjho ocka, ako pamiatka na našu maminku. Pre mňa to bol veľmi silný duchovný zážitok."
- Čo nasledovalo potom?
Keď som zistila, že sa pripravuje nové filmové spracovanie tohto príbehu, rozhodla som sa, že urobím všetko preto, aby film mohli vidieť aj diváci na Slovensku. Trvalo viac ako 2 roky získať práva pre naše územie a viackrát to vyzeralo takmer beznádejne. Situáciu s uvedením filmu navyše skomplikovala pandémia, a pôvodný termín 24. apríl sa presunul na polovicu augusta. Pred pár dňami prišla informácia, že kvôli zhoršujúcej sa situácii v USA sa film opäť posunie, pravdepodobne na koniec augusta.
- Veľké filmové produkcie sú však zvyčajne viazané na to, že žiadna krajina nemôže uviesť film do kín skôr, ako USA alebo krajina pôvodu...
"Áno, je to pravda. Je to tzv. holdback. My sme však napísali list producentom a dosiahli sme niečo neuveriteľné. Slovensko dostalo špeciálnu výnimku uviesť tento film do kín ako prvá krajina na svete."
- V čom tento príbeh oslovil vás?
"Pre mňa je to príbeh o sile viery, o potrebe vrátiť sa k Bohu, o nutnosti zmeny v každom z nás, o posolstve mieru a ale aj o nádeji. Je to príbeh, ktorý je mimoriadne aktuálny práve v dnešnej dobe. Keď sa na to pozrieme v kontexte vtedajších a súčasných udalostí, prežívame veľmi podobné veci, akurát španielsku chrípku vystriedala iná epidémia."
- Čo ďalšie?
"Po filmárskej stránke je príbeh spracovaný veľmi citlivo a vkusne, nie je len chronologickým zoradením historických faktov, ale aj akousi psychologickou sondou do duše malej Lucie a jej vzťahov s rodinou a okolím. Hĺbku príbehu umocňuje aj pôsobivá hudba talianskeho skladateľa Paola Buonvina, ktorý chcel prostredníctvom hudby komunikovať najmä pokoj mysle malej Lucie. Dúfal, že diváci budú z kina odchádzať s rovnakým pocitom pokoja. Myslím, že sa mu to skutočne podarilo. Záverečná pieseň filmu Gratia Plena v podaní Andrea Bocelliho, je akýmsi pomyselným hudobným objatím a nádhernou bodkou na konci."
- Prečo by podľa vás mali ísť ľudia do kina a pozrieť si ho?
"Pomôžem si slovami režiséra filmu Marca Pontecorvoa „Veriaci aj neveriaci môžu v tomto filme nájsť niečo pre seba. Prináša univerzálne posolstvo mieru - myšlienku, že všetci musíme zmeniť svoje správanie tak, aby sme ukončili násilie a šialenstvo vojny. Je to však aj ľudský príbeh o úsilí mladého dievčaťa, o vzťahu s matkou a o tom, ako môže spochybňovanie viery viesť k ešte silnejšej viere.“ Verím, že film prinesie divákom nielen silný umelecký zážitok, ale aj pokoj mysle."
-
