- - - - - -
Stanovisko k Medzinárodného dňa rómskeho holokaustu
Likvidácia Rómov počas Druhej svetovej vojny prichádzala postupne - najskôr to bolo vydanie obežníka o „vykazovaní cigánskeho obyvateľstva do domovských obcí“, potom ústavný zákon z roku 1939 o štátnom občianstve, kedy sa Rómovia dostali medzi tzv. „cudzie živly“, pretože nemali domovské právo a nepretržité zamestnanie.
Potom dostali tzv. cigánske legitimácie (namiesto občianskych preukazov). Za tým nasledovali pracovné tábory, pričom prvý z nich bol v Hanušovciach nad Topľou. V pracovných táboroch sa pre nedostatok stravy a katastrofálne hygienické podmienky začal šíriť týfus.
Tak začali chorých Rómov nakladať do áut a hromadne popravovať: v Dubnici nad Váhom, v Kremničke, Kvetnici pri Poprade, Zvolene, Brezne, Tisovci, atď. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu počas 2. svetovej vojny sa odhaduje na 500 tisíc.
Je dôležité pripomínať si obete rómskeho holokaustu, pretože akákoľvek diskriminácia či elitártsvo je proti princípom kresťanstva, proti ľudskosti, ktoré môžu viesť až k vraždeniu ľudí a to sa už nesmie nikdy zopakovať.
Druhého augusta si pripomíname rómsky holokaust, pretože v tento deň v roku 1944 bolo v koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka zavraždených viac ako 3000 Rómov.
Modlime sa za obete rómskeho holokaustu i za ich potomkov, aby boli uzdravené zranenia z minulosti a zachránené ich duše.
Mons. Bernard Bober
predseda Rady KBS pre Rómov a menšiny
košický arcibiskup metropolita
- - - - -
Pamätný deň rómskeho holokaustu je príležitosťou pripomenúť si udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 2. na 3. augusta v roku 1944, kde pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime Brezinke zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí. Počas vojny zahynulo približne 500-tisíc Rómov.