Podsekretár Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj poukazuje na úsilie Cirkvi v tejto oblasti a zdôrazňuje urgentnosť preverovať spoločenské správanie, ktoré je zdrojom dopytu po vykorisťovaní. Bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi treba na všetkých úrovniach spoločnosti, pripomína kardinál Czerny.
Odhaduje sa, že obeťami obchodovania s ľuďmi je na svete približne 40 miliónov ľudí. Podľa správy OSN takmer tretinu z nich tvoria maloletí a zhruba tri štvrtiny (71%) obetí tvoria ženy a dievčatá. Medzinárodná organizácia práce (ILO) uvádza, že 21 miliónov ľudí je obeťami nútenej práce, ktorá je častokrát spojená aj so sexuálnym vykorisťovaním. Okrem toho sem patrí aj obchodovanie s orgánmi, ktoré sa vymyká štatistikám.
- Kardinál Czerny v súvislosti s bojom Cirkvi proti tomuto fenoménu hovorí:
„Tou najväčšou odpoveďou zo strany Cirkvi je nasadenie rehoľných sestier zo siete Thalita Khum. A tak pre Sekciu pre migrantov a utečencov nášho dikastéria je prvoradou prioritou sprevádzať túto sieť a spolupracovať, podporovať, navrhovať, uľahčovať... Robíme, čo môžeme, pretože v mnohých krajinách sveta sestry skutočne odpovedajú v mene Cirkvi a v mene Krista. Je veľmi dôležité uznať túto prácu, pretože ony nerečnia, ale konajú. Takže my potom môžeme o tom aj trochu hovoriť.“
- Pandémia istotne predstavovala komplikáciu pre celé toto úsilie...
„Určite. Skomplikovala úsilie sestier, no vďaka Bohu, vďaka pôsobeniu Ducha Svätého vždy našli nástroje na pokračovanie v tejto službe. Nevzdali sa pred troma či šiestimi mesiacmi obmedzenia pohybu. Len zmenili prostriedky a metódy a pokračovali ďalej.
Veľkým smútkom je, že počas týchto mesiacov pandémie strašným spôsobom vzrástlo obchodovanie s ľuďmi, a toto nás musí rozhorčiť. Ako to, že dopyt vzrastá a nezmenšuje sa, zatiaľ čo my všetci „dobrí“ sme zavretí v dome? Toto naznačuje, že korene problému sa nachádzajú v domoch, v srdciach ľudí, občanov, bratov a sestier, ktorí sú navôkol.
Toto prepojenie medzi obchodovaním s ľuďmi a zdanlivo normálnym životom zdanlivo normálnych ľudí je veľkým škandálom, ktorý nás musí viesť k reflexii, k prosbe Boha o odpustenie, aby sme sa snažili o nevyhnutnú konverziu pre zredukovanie a elimináciu dopytu, ktorý je motorom obchodovania s ľuďmi.“
- Dvoma hlavnými frontami sú nútená práca a sexuálne vykorisťovanie, čiže ženy a deti sú v oboch prípadoch v prvej línii, a samozrejme aj mnoho mužov...
„Presne tak. Spomenuli ste prostitúciu, ktorá teraz zahŕňa vykorisťovanie cez internet a nútenú prácu. Patrí sem aj obchodovanie s orgánmi – zločin, pre ktorý nie sú slová, ale i ďalšie aspekty, ako využívanie osôb na prepravu drog... Toto všetko sú „kšefty“ obchodovania s ľuďmi.“
- Pripomeňme, že Medzinárodný deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi ustanovilo OSN v roku 2013. V roku 2015 sa vlády celého svet podpísaním tzv. Agendy 30 zaviazali bojovať proti tomuto fenoménu, ktorý je v skutočnosti opravdivým zločinom. Čo sa počas týchto rokov urobilo? A naopak, čomu v skutočnosti nečelíme?
„Chcel by som povedať, že to, čo je zaujímavé, je vzrastanie takpovediac svetového povedomia; toto je pre nás najdôležitejší aspekt. A počas týchto rokov sme videli rozvoj uvedomenia. Vidíme aj rozvoj mnohých nových služieb Cirkvi na zápas s touto pliagou: od prevencie, oslobodzovania, až po rehabilitáciu a integráciu osôb.
Je to dôležité pre všetkých a na všetkých úrovniach, aby sme si uvedomovali dôsledky našich slov a rozhodnutí a toho, čo nimi podporujeme či provokujeme. To o čo sa máme usilovať nie je spočítavať čísla, ale byť pozornými, či rozhodnutia, ktoré robíme, istým spôsobom nepodporujú a prispievanejú k obchodovaniu s ľuďmi.
Aby sme nepozerali len na druhých, na „tých zlých“, ale na naše rozhodnutia. Aké rozhodnutia robím, napríklad, keď si kupujem mobil? Keď cestujem? Keď si dovolím nejaký pôžitok? A nebudem zachádzať do detailov.“
- Eminencia, pre kresťana je samozrejmé, alebo by malo byť samozrejmé, že človek je stvorený na obraz a podobu Boha, čiže úcta voči ľudskej osobe. V spoločnosti, ktorá sa vystatuje množením a dožadovaním sa toľkých práv, to už viac nie je samozrejmé či spoločne uznávané.
„Áno, možno. Myslím si, že každé právo má čosi z pravdivého. Možno nie všetky idú tak dobre dohromady, alebo možno nie všetky práva majú tú istú úroveň alebo hodnotu, ale vo všeobecnosti nie sú zlé ako také. Podstatou problému je tu „kultúra skartovania“, istá kultúra pôžitku, okamžitého či nevyhnutného, povinného. Musíme reflektovať nad niektorými tzv. „potrebami“, keď počujeme hovoriť „potrebujem tento pôžitok, tento výrobok, potrebujem túto nízku cenu“... Myslím si, že toto nutkanie je viac jadrom problému obchodovania s ľuďmi, než množenie práv či takzvaných práv.“
Domáce násilie i strata práce súvisia so vzrastaním obchodovania s ľuďmi
Rehoľná sestra Gabriella Bottani zo svetovej siete zasvätených osôb Katolíckej cirkvi bojujúcich proti obchodovaniu s ľuďmi Thalita Kum uvádza, že obchodovanie s ľuďmi najviac zasahuje ženy, deti, etnické menšiny, cudzincov, predovšetkým tých bez dokumentov, a domorodé obyvateľstvo. Okrem šírenia koronavírusu je hlavným faktorom prispievajúcim k vzrastaniu zraniteľnosti osôb strata práce.
V tomto období vzrastá aj domáce násilie, ktoré môže osoby prinútiť, aby prijali akékoľvek spôsoby úniku z domu.
Medzinárodná katolícka charita – Caritas internationalis, ktorá združuje 162 národných charít a kresťanská sieť Coatnet v súvislosti s dnešným medzinárodným dňom upozorňujú na problematickú situáciu migrantov a neformálnych pracovníkov, ktorí sú teraz oveľa viac vystavení obchodovaniu s ľuďmi a vykorisťovaniu. Žiadajú vlády, aby vytvorili opatrenia na podporu ľudí, ako sú pomocníci v domácnostiach a poľnohospodárski a stavební pracovníci, medzi ktorými sú tí najzraniteľnejší robotníci, ako napríklad migranti bez dokumentov.
Každá 20. obeť obchodovania s ľuďmi má menej než osem rokov
Organizácia na pomoc deťom Save the children uvádza, že každá štvrtá obeť obchodovania s ľuďmi – celkovo ide o 10 miliónov ľudí – má menej než 18 rokov. A každá dvadsiata obeť má dokonca menej než osem rokov. Tou najrozšírenejšou formou obchodovania s ľuďmi je sexuálne vykorisťovanie (84,5%), jej obeťami sú najmä ženy a dievčatá. Z nich až 95% má vek 15 - 17 rokov. Európa zažíva boom pedopornografie, upozorňuje medzinárodná organizácia.
- - - - -
Slovenská katolícka charita sa zapája do programu Ciele udržateľného rozvoja, známeho aj pod názvom Agenda 2030, a pripomína apel Sv. Otca na odstránenie extrémnej chudoby. Pri príležitosti Svetového dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi (30.7.) prostredníctvom svojho projektu STOP obchodovaniu s ľuďmi, vyzýva k hľadaniu spoločenskej zodpovednosti a zmene spotrebiteľského správania, ktoré má dôsledky na život celej planéty.
Kakao, banány, káva či bavlna a produkty textilného priemyslu. To všetko sú produkty, za príbehom ktorých môžeme nájsť rôzne podoby nútenej i detskej práce vo vykorisťujúcich podmienkach hraničiacich, či priam spojených s otroctvom. Nadnárodné spoločnosti, ktoré s výrobkami obchodujú a prinášajú ich na pulty našich obchodov, si často určujú neprimerane nízku cenu výroby a v snahe minimalizovať vlastné náklady využívajú aj továrne nedodržujúce pracovné štandardy a ohrozujúce životy svojich zamestnancov. Mzda farmárov a pracovníkov v manufaktúrach často nevystačí ani na zabezpečenie ich základných životných potrieb a v konečnom dôsledku len prehlbuje chudobu, z ktorej sa nevedia vymaniť.
Otroctvo na pultoch našich obchodov
Apelujeme na spoločenskú zodpovednosť. Všetci ľudia, bez ohľadu na krajinu, v ktorej pracujú, si zaslúžia bezpečné pracovné prostredie a spravodlivú odmenu za prácu, ktorá im umožní naplnenie životných potrieb, vzdelávanie a rozvoj. Odstránenie chudoby, ktorá akceptuje vykorisťujúce podmienky, no zároveň sa stáva ich dôsledkom, je jedným z cieľov Agendy 2030 a pravidelne naň upozorňuje aj pápež František. V encyklike Laudato sì povzbudzuje k spoločnému morálnemu povolaniu konať pre celý svet a sociálne dobro.
Až 10% svetovej populácie žije v extrémnej chudobe, z menej ako 1,90 dolára na deň. Keď nabudúce budeme stáť v obchode, zamyslime sa nad tým, odkiaľ výrobok, ktorý si kupujeme, pochádza a aký príbeh sprevádza jeho cestu na pulty našich obchodov. Akú časť zo sumy na cenovke reálne dostali ľudia, ktorí na jeho výrobe pracovali? Myslime na to, že hoci je cena, ktorú platíme za tričko či banán, navonok nízka, v skutočnosti je prítomná v globálnych dôsledkoch, akou je migrácia, znečistenie prostredia, klimatická zmena, no najmä – straty na zdraví, morálke a mnohých životoch. Platíme ju stavom planéty a ľudskej spoločnosti.
Náš podiel na utrpení núdznych je väčší, než by sme očakávali, a skrýva sa v rozhodnutiach, ktoré konáme každodenne.