"S cieľom konania bohoslužieb sme sa dohodli na spolupráci s rímskokatolíckou i gréckokatolíckou cirkvou," potvrdil starosta. V kaplnke plánujú organizovať liturgické podujatia latinského aj byzantského obradu, nadväzujúc na už uskutočnené bohoslužby a pozitívny ohlas, ktorý vyvolali. V rámci byzantského obradu bude partnerom MČ Bratislavská eparchia, ktorá zastrešuje aj nemalý počet ukrajinských veriacich, kaplnka by sa mala tak stať i ich duchovným miestom. "Na území Lamača máme obyvateľov ukrajinskej národnosti a v súvislosti s rozvojom niektorých podnikateľských projektov počítame aj so zvýšením ich počtu," potvrdil Baňacký.
Starostlivosť o objekt sa týka i jeho zázemia. "V spolupráci s pamiatkovým úradom budeme v rámci plánovanej údržby stavby riešiť aj jej okolie, ako sú spevnené plochy, zeleň a prvky drobnej architektúry," uviedol starosta. Výšku nákladov samospráva spresnenú ešte nemá. "Presné údaje nám dá až naprojektovanie a stanovenie ceny potrebných zásahov. V tejto chvíli sa sústredíme len na odstránenie vážnych porúch tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu poškodzovaniu a degradácii objektu," informoval Baňacký. Verifikoval, že Lamač bude hľadať aj externé zdroje na potrebné investície. "Spoliehame sa na možnosť čerpania dotácií zo štrukturálnych fondov, pomoc sponzorov a výťažok z dobrovoľnej zbierky, v ktorej sa zhromažďujú prvé príspevky," pripomenul Baňacký pred pár dňami vyhlásený "Transparentný účet sv. Rozália" na obnovu kaplnky.
Lamač by v prípade, že to epidemiologická situácia dovolí, rád využil kaplnku a jej okolie na začiatku septembra, v čase konania sa Rozálskych hodov. "Už minulý rok sme do priestoru kaplnky sústredili aj niektoré sprievodné podujatia v rámci hodovej nedele, čo malo tiež veľmi pozitívny ohlas. Slávnostná hodová omša je už tradične slúžená v tomto priestore zasvätenom sv. Rozálii," pripomenul starosta Lamača.
Lamaču zverilo kaplnku a jej okolie do správy hlavné mesto na konci júna, zámer schválili poslanci bratislavského parlamentu. Mestská časť iniciovala žiadosť už v roku 2017, neskôr sa zvažovala aj možnosť, že do svojej správy prevezme objekt cirkev. Dôvodom snáh je zastaviť chátranie sakrálneho objektu a nájsť na jeho renováciu prostriedky.
Ranobaroková Kaplnka sv. Rozálie bola postavená v rokoch 1680 až 1682 z vďaky za ukončenie morovej epidémie, ktorá si v rokoch 1678 - 1679 vyžiadala viac ako 12.000 obetí. Mesto jej stavbu financovalo z verejnej zbierky obyvateľov. Až do konca druhej svetovej vojny bola cieľom pútí. V roku 1963 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Posledná väčšia oprava kaplnky sa realizovala v rokoch 1974 - 1975 (Zdroj: TASR).