Stredoveká tradícia putovania do Santiaga v západnom cípe Európy prežíva na začiatku tretieho tisícročia svoju renesanciu. Je to aj napriek sekularizácii, ktorá poznačila Západnú Európu a stále viac preniká i do jej ďalších častí. Pútnická cesta pomáha človeku uponáhľanej doby zastaviť sa a reflektovať, vstúpiť do kontaktu so sebou samým a s Bohom.
V mlčaní a prežívaní vnútornej očisty prichádza pútnik do kontaktu so Stvoriteľom cez krásy jeho tvorstva i v kontakte s posvätnými miestami Cirkvi, s prejavmi viery predchádzajúcich generácií, ktoré čerpali z viery. Zdieľanie námah cesty je pre pútnika neraz návratom k rýdzosti vzťahov, založených na priateľstve a čistote duše.
Nadobudnutím rovnováhy a zmierenia vo vzťahoch s Bohom, s blížnymi, so stvorenstvom i so sebou samým sa človek stáva schopným urobiť správne životné rozhodnutia. Z putovania sa vracia obnovený, so zážitkom katarzie a nového rozbehu. Pútnická cesta sv. Jakuba už takto pomohla nejednému človeku hľadajúcemu zmysel života a prináša oživenie oslabenej pamäti, cez znovuobjavenie kresťanských koreňov Európy.
Na Svätojakubskú cestu už dnes možno vyštartovať aj priamo zo Slovenska, prípadne absolvovať niektorý jej úsek z celkovo 650 kilometrov na našom území. Pešo to predstavuje celý jeden mesiac. Cesta vedie stredovekými pútnickými trasami, sleduje miesta s patrocíniom sv. Jakuba a dáva pútnikovi vychutnať si krásy Slovenska: prírodné, duchovné a kultúrne.
Putuje sa tradične z východu na západ, s duchovným zrakom upretým na Santiago. Slovenská trasa vychádza z Košíc, prechádza Levočou, cez Donovaly sa pútnik trpezlivo prehupne do Hronského Beňadiku a cez Trnavu sa krok za krokom dostane až do Bratislavy.
Trasa sa ďalej sa napája na rakúsku „Jakobsweg“ v mestečku Wolfstahl. V Bratislave vyúsťuje aj trasa pútnikov z Maďarska „Szent Jakab út“, ktorá vedie popri Dunaji cez Rajku. V rámci slovenskej trasy Svätojakubskej cesty sa pripravuje aj severná cesta vedúca z Kysúc cez Trenčín a Trnavu.
-