Pustovník, ako bol sv. Šarbel Machlúf, môže osloviť zážitkom Boha

TK KBS,rp; rp | 24. 07. 2020 09:24



Bratislava 24. júla (TK KBS) Pustovník ako bol svätý Šarbel Machlúf môže osloviť ľudí dnešného sveta a to podľa katolíckeho kňaza Františka Romaňáka CSsR tým, že je opravdivý, nič nepredstiera, nekŕmi ľudí teóriami, ale dáva im zažiť  Boha, že je a aký je. Ako povedal František Romaňák pre Tlačovú kanceláriu KBS, tým nás vedie k podstate nášho života, ukazuje nám perspektívu našej večnosti a zároveň je nám 24 hodín k dispozícii, aby nám pomáhal. Zároveň pripomenul slová pápeža Benedikta XVI., ktorý napisal:” K životu svätých patrí nielen ich pozemská biografia, ale aj ich život a pôsobenie v Bohu po smrti”.

Od svätého Šarbela si podľa redemptoristického kňaza môžeme zobrať tichosť a mlčanie, čo je kľúčom k úspešnému životu tu i vo večnosti. “Všetko sa začalo v tichu Nazareta, keď Mária povedala Áno Bohu a tým nám otvorila nebo. Svätý pustovnik bol formovaný v takej atmosfére. Potrebujeme ticho, lebo žijeme v dobe diktatúry hluku. Potrebujeme ticho, aby sme načúvali Bohu. V tichu sa rodí slovo a ono vedie do ticha. Potrebujeme ticho, mlčanie, aby sme sa naučili správne hovoriť a kedy hovoriť, pretože žijeme v dobe devalvácie slova,” zdôraznil František Romaňák.

Pred pustovňou, v ktorej svätý Šarbel prežil posledné obdobie svojho života, je socha tohto svätca, ako sedí a číta zahĺbený do Božieho slova. Preto si od neho môžeme vziať príklad z jeho lásky k Božiemu slovu. Je tiež pre nás príkladom lásky k Eucharistii. “Jeho príprava, slávenie, sústredené prežívanie a zotrvávanie v ďakovaní po svätej omši. Adorácia, len tak, kvôli Nemu strácať čas, byť pred jeho tvárou, pri jeho srdci,” aj tomu nás môže učiť dnešný svätec podľa Františka Romaňáka. Ale aj láske k Márii. “Cirkev, v ktorej svätý mních vyrastal ju nazýva vznešeným cédrom Libanonu. Ona je tým prostredím, kde náš duchovný život sa môže stávať opravdivým a prinášať trvalé ovocie ako u svätého Šarbela,” konštatoval F. Romaňák s tým, že Šarbel môže byť pre nás príkladom aj v pokání, pôste, umrtvovaní a dobročinnosti, pretože oni uvoľňujú dušu a vznášajú ju k Bohu.

Na otázku, prečo je dôležité sa k nemu utiekať a prosiť ho o milosti redemptorictický kňaz odpovedá: “Aby sme nestavali iba na sebe, na svojich schopnostiach”. Boh podľa neho miluje chudobných a jednoduchých, ktorých najväčším bohatstvom je viera a láska prežívaná v prítomnej chvíli, vo všednosti dňa. Boh miluje a zvláštnou priazňou, hojnosťou obdarováva tých, ktorí sa mu úplne odovzdali a pritom nechceli byť v centre pozornosti, záujmu iných.Taky bol svätý Šarbel. Kým žil, poznalo ho len malo ľudí, no po smrti sa stal vyhľadávaným. Svedčia o tom tisícky Cirkvou uznaných zázrakov na jeho príhovor. V jeho živote je viditeľná duchovná hĺbka, pokora, tichosť a nevýslovná łáska k Bohu a k ľuďom,” dodal František Romaňák.

V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätého Šarbela Machlúfa, kňaza. Je známy ako pustovník z Annaya. Tento maronitský kresťan žil v Libanone v rokoch 1828 –1898. Je považovaný za jedného z najväčších divotvorcov 19. storočia. Už za svojho života bol vzorom dokonalého mnícha pustovníka a ľudia ho považovali za svätca.

Jozef Anton Makhlouf sa narodil 8. mája 1828 v mestečku Békaa Kafra v chudobnej rodine. V roku 1859 požiadal o možnosť žiť životom eremitu a usadiť sa v pustovni. Toto povolenie však dlho nedostával. V r. 1875, keď otec Charbel už pridlho čakal na povolenie utiahnúť sa do pustovne, udial sa zázrak. Dvaja sluhovia sa rozhodli, že si z neho urobia žart a namiesto oleja naplnili jeho lampu vodou. Otec Charbel ju však zapálil ako obyčajne. Otec predstavený, ktorého na to upozornili vystrašení sluhovia sa presvedčil, že v lampe naozaj horela voda. Pochopil túto udalosť ako znamenie a na druhý deň prišlo od generálneho predstaveného povolenie pre pustovňu.

Patrón Libanonu zomrel 24. decembra 1898 v povesti svätca. Niekoľko mesiacov po smrti sa okolo jeho hrobu začali diať mimoriadne udalosti.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024