------------------------------------------------
Vyhlásenie Slovenskej spoločnosti kánonického práva k úmrtiu kardinála Zenona Grocholewského
S bolesťou i kresťanskou nádejou sme prijali správu o smrti pána kardinála Zenona Grocholewského, čestného člena našej spoločnosti. Narodil sa v roku 1939 v Brodki v Poľsku, na kňaza bol vysvätený v roku 1963. V roku 1972 získal doktorát z kánonického práva a začal pracovať na Apoštolskej signatúre vo Vatikáne ako notár, potom ako kancelár, sekretár a prefekt. V roku 1999 sa stal prefektom Kongregácie pre katolícku výchovu a v roku 2001 kardinálom.
V rokoch 1991-2000 prichádzal na Slovensko a svojou erudíciou prispel k formovaniu ponovembrovej slovenskej generácie cirkevných právnikov a cirkevných sudcov. Univerzita Komenského v Bratislave ocenila jeho vedecký a odborný prínos doktorátom honoris causa v roku 2002 a Katolícka Univerzita v Ružomberku v roku 2012. V slovenčine vyšli jeho publikácie Štúdie z procesného kánonického práva (1995), Postup pri preložení farára (1999), Filozofia práva v náuke Jána Pavla II. (2001), Morálna istota ako kľúč na čítanie noriem procesného práva (1999), Univerzita a Cirkev na prahu tretieho milénia (2002). Od vzniku Slovenskej spoločnosti v roku 1992 bol jej členom.
Pri jeho odchode do Domu Otca mu chceme vyjadriť našu vďačnosť za jeho ľudskosť, odbornosť i príklad kňazského života. Nech odpočíva v pokoji.
Za Slovenskú spoločnosť kánonického práva: Mons. Ján Duda, Mons. Tibor Hajdu
------------------------------------------------
Kardinál Grocholewski, ktorý zomrel minulý týždeň vo veku 81 rokov, spolupracoval so svätým Jánom Pavlom II., Benediktom XVI. a Františkom. Narodil sa 11. októbra 1939 v Bródkach. Krátko po narodení sa jeho rodina presťahovala, pretože utekala pred vojnou. Po skončení základnej školy vstúpil do malého seminára vo Wolsztynie a po maturite prišiel do seminára. Štúdiá skončil v roku 1963.
V tom roku prijal kňazskú vysviacku. Tri roky po vysviacke bol poslaný do Ríma, kde ukončil štúdiá práva na pápežskej univerzite.
Od roku 1972 pracoval 27 rokov na najvyššom súdnom tribunále Apoštolskej stolice a od roku 1998 sa stal prefektom tejto inštitúcie. V roku 1983 bol pápežom Jánom Pavlom II. vysvätený na biskupa. Ten istý pápež ho v roku 1999 menoval za prefekta Kongregácie pre katolícku výchovu. Na jej čele stál až do dôchodku v roku 2015. V roku 2001 ho Ján Pavol II. menoval za kardinála.