K schváleniu oboch dogiem došlo v posledný deň koncilu, ktorý bol pozastavený pre francúzsko-pruskú vojnu, ktorá vypukla 19. júla 1870. Konštitúcia Pastor Aeternus našla strednú cestu medzi názormi účastníkov koncilu. Vylúčila napríklad názor, že by sa neomylnosť mala vzťahovať tiež na encykliky, alebo iné vieroučné dokumenty.
Podľa dogiem je pápežská “neomylnosť” deginovaná veľmi úzko. Nie je daná Petrovmu nástupcovi ako súkromnej osobe, ale len keď koná ako pastier a učiteľ všetkých kresťanov a teda keď nekoná za seba, ale zo svojej najvyššej apoštolskej autority, podporovaný Božou mocou prisľúbenou Petrovi. Ide navyše len o veci týkajúce sa viery a mravov s jasným úmyslom definovať určitú pravdu vyžadujúcu prijatie všetkými kresťanmi.
Možnosti, ktoré poskytovali schválené dogmy, využil napríklad pápež Pius XII. pri vyhlásení dogmy o Nanebovzatí Panny Márie. Mnoho pápežov však k ich využitiu nikdy nepristúpilo.
Zdroj: www.radiovaticana.cz