Celodenný program slávnosti začal slávnostnou svätou omšou akademickej obce – Te Deum v Kostole sv. Rodiny v Ružomberku – Rybárpoli. Hlavným celebrantom bohoslužby bol bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, koncelebrantmi košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, žilinský biskup Mons. Tomáš Galis a spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš. Metropolita Zvolenský sa vo svojom príhovore poďakoval zamestnancom univerzity za ich činnosť vo formovaní novej generácie nie len v oblasti poznatkov, ale aj v oblasti duchovnej a morálnej. Podotkol „že každá inštitúcia stojí na ľuďoch, na ich kvalite. Na kvalite zamestnancov stojí samotná kvalita našej Katolíckej univerzity“.
Po svätej omši sa v Aule sv. Jána Pavla II. konalo slávnostné udeľovanie titulu „doctor honoris causa“ Dr.h.c. prof. Štefanovi Kassayovi a čestného titulu „profesor emeritus“ prof. Eduardovi Bublincovi. Spomienková slávnosť sa následne presunula do priestorov Univerzitnej knižnice KU, kde sa v jej exteriéri uskutočnila krátka spomienka pri bustách spoluzakladateľov Katolíckej univerzity v Ružomberku Mons. Rudolfova Baláža a Mons. Františka Tondru.
Významnou aktivitou zaradenou do plánu slávnosti bolo aj založenie Kabinetu dejín Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU) a vytvorenie základu pre expozíciu o univerzite v priestoroch Univerzitnej knižnice KU. Cieľom jeho založenia je posilniť identitu a zvýšiť povedomie o KU. Kabinet dejín KU sa stane miestom stretnutia histórie, súčasnosti a vízií.
Vznikne tak živý priestor, ktorý bude slúžiť na stretávanie, diskusie a vzájomné zdieľanie informácií, prezentáciu súkromných archívov i audiovizuálnych dokumentov. Tak ako je Univerzitná knižnica KU srdcom univerzity nielen pre študentov, zamestnancov ale aj odbornú verejnosť, tak aj Kabinet dejín KU bude slúžiť ako jedinečný bod, ktorý bude na jednom mieste prepájať výsledky výskumu a ich prezentáciu smerom navonok.
Kabinet dejín KU bude slúžil nielen zamestnancov, študentom, absolventom KU (stretávanie klubu ALUMNI), ale aj všetkým záujemcom o históriu a aktuálne dianie na univerzite. Bude našou pamäťou a priestorom, kde by sme systematicky archivovali dokumenty a zachytili významné udalosti.
- - - - -
PLNÉ ZNENIE príhovoru rektora KU doc. Jaroslava Demka pri 20. výročí KU (1. júla 2020)
Vážené slávnostné zhromaždenie, ctení hostia, vážená akademická obec!
Nedávno som dostal od novinára jednu zaujímavú otázku: „Názov Katolícka univerzita sa berie akosi samozrejme. Vedeli by ste priblížiť, či si takýto titul môže dať akákoľvek univerzita? Sú na to nejaké kritériá?“
Vznik každej katolíckej školy je daný kódexom kanonického práva, podľa ktorého má Cirkev právo zakladať katolícke školy akéhokoľvek odboru, druhu a stupňa. V kánone 807 sa doslovne vraví: „Cirkev má právo zakladať a riadiť univerzity, ktoré majú prispievať k vyššej kultúre ľudí a plnšiemu rozvoju ľudskej osoby, ako aj k plneniu učiacej úlohy samej Cirkvi.“
Na to, aby mohla vzniknúť katolícka škola, je potrebný súhlas kompetentnej cirkevnej autority, pre nás je to Konferencia biskupov Slovenska, ktorá je aj naším zriaďovateľom. Táto autorita dohliada na našu katolíckosť. Sme zverení do pastoračnej starostlivosti diecézneho biskupa, v našom prípade Mons. Štefana Sečku. Špecifické poslanie byť prostredníkom medzi KBS a Katolíckou univerzitou má funkcia veľkého kancelára, ktorým je košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober. S obidvoma otcami biskupmi sa nám vynikajúco spolupracuje a ďakujem im za ich pomoc, modlitby a vedenie.
O „katolíckej“ povahe našej univerzity nehovorím náhodne. Myslím si, že sa to stalo naším poznávacím znamením počas našej doterajšej dvadsaťročnej existencie, ktorú si dnes pripomíname.
Slovo „katolícka“ v našom názve je našou značkou, vizitkou, jasnou identifikáciou, preukazom totožnosti, vyznaním viery, zaradením sa do spoločenstva i príležitosťou na milosť a Božie požehnanie.
Preto aj dnes, pri 20. výročí zdôrazňujem jej katolícky charakter, aby sme boli školou, ktorá formuje mysle, učí poznávať Pravdu a obracia srdcia smerom k Dobru. Buďme univerzálni a ekumenickí tak, ako univerzálna a ekumenická je naša Cirkev. Buďme poctiví v spravovaní našich vecí, pravdiví a pracovití, a nech nám nechýba zvedavosť a úžas nad Stvorenstvom, ktoré nás môžu viesť v našej vedeckej, výskumnej a pedagogickej práci.
Dnešný deň je dôvodom na oslavu. Slávime 20. výročie nášho založenia. Ako osobný odkaz, ktorý by som rád zanechal jubilujúcej Katolíckej univerzite, mi napadá veta, ktorú poznáme z motivačných citátov: Celok je viac ako súčet jeho častí. Tento citát sa pravdepodobne nesprávne pripisuje Aristotelovi, ale nesie v sebe veľkú múdrosť. Keď k sebe spočítame ruky, nohy, srdce a mozog, hneď z nich nevznikne telo či organizmus a keď tieto orgány nevedia spolupracovať, nikdy ani nebudú efektívne fungovať. Preto platí, že celok je viac ako súčet jeho častí.
Tento jav, ktorý sa vyskytuje prakticky všade, sa nazýva emergencia. Môžeme ju definovať ako fenomén, keď celok nesie vlastnosti či typy správania, ktoré jeho súčasti nemajú. Tieto vlastnosti má celok iba vtedy, keď jeho súčasti spolupracujú v synergii. Mojím osobným odkazom pre Katolícku univerzitu v Ružomberku sa dnes 1. júla 2020 stáva výzva k spolupráci a synergii: Pochopme, že Katolícka univerzita je celok. Volám po emergencii!
Slová ako „spolupráca“ či „synergia“ dobre pozná aj profesor Štefan Kassay, nový čestný doktor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Začínal ako sústružník, stal sa inžinierom, neskôr odborníkom na ekonomické vedy, potom profesorom v odbore inžinierstvo riadenia priemyslu. Dnes je predsedom dozornej rady jednej z najväčších firiem na Slovensku. Ak čosi vyjadruje jeho doterajší plodný a aktívny život, je to húževnatosť a schopnosť nevzdať sa. Vo svojej novej knihe Bližšie k životu píše: „Naplno si uvedomujem, čo to znamená vlastniť podnik! Nie je to jarná prechádzka, podnik treba rozumne spravovať, presadiť sa v zložitom trhovom prostredí, v globálnom priestore trhu. Nevyhnutnosť prosperovať znamená nevyhnutnosť byť neustále v plnom nasadení, v neustálej pohotovosti, so znalostnou a strategickou výzbrojou. Je to neustály zápas nie iba o vlastnú existenciu, ale o život ľudí, o život zamestnancov a ich rodín.“ Doplňte namiesto slova „podnik“ slovo „univerzita“ a zistíte, že výroku profesora Kassaya nechýba nič na platnosti ani v akademickom prostredí.
Životným mottom profesora Štefana Kassaya je symbióza vedy a praxe. Všetko, o čom teoreticky uvažuje, musí mať aplikačný výstup. Je presvedčený o tom, že zmyslom vedy je rozširovať poznanie a pomáhať praxi. Jeho osobný priateľ profesor Ján Košturiak na ňom oceňuje, že dokáže byť empatický a vie počúvať. „Štefan Kassay sa snažil pochopiť svet a tak odvážne otváral dvere do rôznych komnát poznania. Prepájal strojárov a filozofov, študentov a profesorov, robotníkov a manažérov, vedcov a podnikateľov. Občas narazil na nepochopenie, niekedy dostával rany. V boxe rany vracal, v živote nie. Naučil sa, že odpustenie rany vylieči. Na ceste bližšie k životu už dávno pochopil, že nie je dobré robiť druhým to, čo nechceme, aby oni robili nám. Nabehal stovky kilometrov, nadvíhal tony železa, prečítal tisíce strán – ale hlavne žil. Pochopil, že život nie je o prežívaní, užívaní ani živorení a nadávaní na nespravodlivý svet. Zobral svoj život do vlastných rúk, rozvíjal talent a hľadal svoju vlastnú cestu.“
Medzi nami je aj ďalšia vzácna osobnosť, ktorú spája s profesorom Kassayom predovšetkým rovnaká empatia a schopnosť počúvať a navyše spoločná starostlivosť o našu planétu Zem. Je to profesor Eduard Bublinec, lesník, ekológ, pedagóg, nositeľ Ceny Fides et ratio, Zlatej plaketu Slovenskej akadémie vied či Fándlyho medaily, ktorý v slovenskom akademickom svete vyoral hlbokú brázdu.
Skromný, pracovitý a rozhľadený – takého poznáme pána profesora, ktorému dnes – s veľkou vďakou a úctou – dávame titul profesor emeritus. Myslím si, že na udelenie takéhoto čestného titulu nemohol byť ani lepší dátum, ako ten dnešný, pretože pán profesor Bublinec je s našou univerzitou zrastený takmer celý jej život, na Katolíckej univerzite pracuje už od roku 2004.
Jeden z novinových článkov ho charakterizuje ako človeka, ktorý zasvätil svoj život smrekom a bukom. Je to síce sčasti pravda, ale tak, ako poznám pána profesora, viem, že predovšetkým zasvätil svoj život Bohu a rodine, rozumu a viere. Pán profesor využíval k svojmu životnému letu obidve krídla. Preto je aj nositeľom ocenenia Fides et ratio, ktorým sa vyjadruje, že medzi rozumovým poznávaním a vierou v Boha nie je nesúlad ani konflikt. „Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde. Túžbu poznať pravdu a nakoniec poznať Boha, vložil do srdca človeka Boh, aby človek tým, že bude poznať a milovať Boha, mohol dospieť aj k plnej pravde o sebe samom.“
Katolícka univerzita v Ružomberku, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 167/2000, vznikla pred dvadsiatimi rokmi 1. júla 2000. Považujem to za viac ako symbolické, že sa to stalo v jubilejnom roku vyhlásenom Jánom Pavlom Druhým, ktorým sme uzavreli dvadsiate storočie a vstúpili do tretieho milénia. Cítim v tom výzvu, aby sme sa stali univerzitou pre tretie tisícročie.
Keď sa pozrieme na uplynulých dvadsať rokov, vidíme jasnú niť, ktorá sa vinie v histórii založenia vysokej školy v Ružomberku. Vďaka mnohým inovátorom – a chvalabohu, mnohí sú tu stále aj dnes medzi nami – prišla myšlienka založiť katolícku univerzitu. Stotožnili sa s tým biskupi, stotožnili sa s tým poslanci, stotožnili sa s tým Ružomberčania. A tak sa začal písať náš originálny príbeh.
Historický kontext založenia Katolíckej univerzity vnímam skrz Knihu Kazateľ (3, 1): Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom. Bol čas mať nápad, bol čas zakladať univerzitu, teraz je čas rozvíjať ju a skvalitňovať. A príde čas oslavovať – dnešok je len predzvesťou dní, ktoré ešte len prídu. Dovoľte mi touto cestou pozvať vás na hlavné oslavy, ktoré sa uskutočnia na jeseň tohto roku. Už teraz si vás dovoľujem pozvať na ústredné slávenie nášho 20. výročia, ktoré sa uskutoční v stredu 23. septembra. Budeme radi, ak prijmete naše pozvanie.
Majster Eckhart napísal: „Ak by tvoja jediná modlitba bolo ďakujem, bolo by to dosť.“ Dnes sa modlím spolu s vami modlitbu vďaky: ďakujem všetkým odvážnym a statočným, ktorí sa pričinili o vznik Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Ďakujem biskupom za zriadenie a udržiavanie našej alma mater.
Ďakujem Trnavskej univerzite a neskôr Žilinskej univerzite, že pod ich krídlami mohla vzniknúť katecheticko-pedagogická fakulta, z ktorej neskôr vyrástla naša vysoká škola.
Ďakujem predchodcom magnificenciám pánom rektorom za spravovanie a manažovanie našej vysokej školy. Ďakujem pedagógom a zamestnancom za ich príkladnú a obetavú prácu.
A naším študentom ďakujem, že si spomedzi širokej ponuky stále vyberajú a budú vyberať jedinú katolícku najvyššiu vzdelávaciu inštitúciu.
Ďakujem absolventom, že ďalej o nás šíria dobré meno.
A to najhlavnejšie nakoniec: ďakujem, že našu Katolícku univerzitu v Ružomberku požehnáva a posilňuje Ten, v ktorého veríme, a ktorý je pre nás Cestou, Pravdou a Životom.
- - - - -
TK KBS informoval Martin Pinkoš