- Keď Vám niekto povie, druhá návšteva pápeža Jána Pavla II. na Slovensku, čo Vám príde na um ako prvé?
Druhá návšteva pápeža Jána Pavla II. na Slovensku – rovnako ako aj jeho prvá a tretia návšteva – sa zapísala zlatými písmenami do novodobej histórie Slovenska. Bola to najväčšia osobnosť, ktorá navštívila našu krajinu. Aj tá druhá návšteva sa stala nezabudnuteľnou. Ján Pavol II. prišiel ako posol nádeje a života, ktorých zárukou je Ježiš Kristus.
Vybavuje sa mi aj osobitné vyznačenie, že som mohol byť zapojený do prípravy a samotného priebehu druhej návštevy. Sledovať zblízka takú veľkú historickú udalosť a jej priebeh – to bol veľký osobný zážitok a hlboká duchovná skúsenosť. Za to som osobitne vďačný Konferencii Biskupov Slovenska a jej vtedajšiemu vedeniu.
- Ako ste sa pri nej priamo angažovali a za čo ste boli zodpovedný? Môžete opísať túto svoju činnosť?
Druhá návšteva sa zapísala do môjho srdca a do mojej pamäte osobitným spôsobom. Bol som poctený tým, že som patril do Prípravnej komisie. Konferencia Biskupov Slovenska ma vymenovala za kontaktnú osobu pre zahraničných novinárov, osobitne pre tých z Vatikánskeho rozhlasu. Zúčastnil som sa na rôznych stretnutiach zo strany Katolíckej cirkvi i štátnych orgánov, ktoré predchádzali samotnej apoštolskej ceste. Bol som napríklad aj na stretnutí, na ktorom P. Roberto Tucci SJ, vedúci Vatikánskej delegácie (neskorší kardinál), vyhlásil definitívny program druhej návštevy.
Vatikánsky rozhlas, ktorý zabezpečoval vysielanie pre všetky svoje jazykové programy, počas pápežských apoštolských ciest zvyčajne umiestňoval svoju techniku do sídiel miestnych televízií. Aj v tomto prípade vedenie Vatikánskeho rozhlasu chcelo mať "svoj technický stan" v priestoroch Slovenskej televízie. Z tohto dôvodu, pred pápežovou cestou, bolo stanovené pracovné stretnutie s Generálnym riaditeľom tejto inštitúcie.
V tejto súvislosti si spomínam na jednu úsmevnú príhodu: Vatikánsky rozhlas zastupoval jeho Generálny riaditeľ P. Pasquale Borgomeo SJ a jeden taliansky inžinier. Mojím poslaním bolo tlmočiť počas tohto stretnutia a byť "mostom" medzi oboma inštitúciami počas samotnej návštevy. Sprevádzal som oboch hostí. Zaparkoval som auto našej rehoľnej komunity v blízkosti komplexu Slovenskej televízie. Z parkoviska bola dobre viditeľná jej najvyššia budova, ktorá mala asi 22 poschodí. Keď som hostí upozornil: "Hľa, toto je hlavná budova Slovenskej televízie, kam ideme", inžinier sa ma opýtal: "Na akom poschodí sa nachádza Slovenská televízia?" Začudovane som sa ho opýtal: "Akože na akom poschodí? Celý tento komplex je Televízia!" Bol mimoriadne prekvapený a nechcel mi veriť. Potom mi povedal: "Taká malá krajina ako je Slovensko potrebuje takú veľkú budovu pre svoju Televíziu!? To si musím vyfotiť!" Po niekoľkých záberoch dodal: "Včera sme navštívili Slovenský rozhlas, ktorý sa nachádza v impozantnej budove. Avšak priestory Slovenskej televízie sú ešte väčšie! Takto už lepšie chápem, prečo komunistický režim chcel mať také silné masmédia."
Počas druhej návštevy Jána Pavla II. som zostal v Bratislave, v sídle Slovenskej televízie a pomáhal som redaktorom, technikom i zástupcom Vatikánskeho rozhlasu. Okrem toho, bol som zapojený aj do komentovania priameho televízneho prenosu stretnutia Jána Pavla II. s gréckokatolíkmi v Prešove 2. júla 1995. Bolo to pre taliansku katolícku televíznu stanicu Telepace. Hlavným komentátorom bol Mons. Guido Todeschini, jej vtedajší riaditeľ. Aj táto skúsenosť bola veľmi silná a zaujímavá.
- V čom bola podľa Vás táto návšteva výnimočná a prečo by sme si ju mali stále pripomínať?
Uskutočnila sa už v období samostatného Slovenska a určite prispela k bližšiemu spoznávaniu našej krajiny v očiach celého sveta i k jej postupnému medzinárodnému uznávaniu. Dalo by sa povedať, že druhá návšteva Jána Pavla II. dala "pápežskú pečať" novým časom a novej histórii Slovenska, ktoré začalo písať 1. januára 1993.
Program druhej cesty bol veľmi bohatý. Počas nej Svätý Otec navštívil Bratislavu, Šaštín, Nitru, Košice, Prešov, Levoču a Vysoké Tatry. Vyhlásil za svätých troch Košických mučeníkov, z ktorých dvaja boli jezuiti a tretí prešiel jezuitskou akademickou formáciou. Ich kanonizácia posilnila historický a duchovný význam tejto návštevy. Počas nej na priame stetnutia s pápežom prišlo viac ako dva milióny veriacich. Jeho návštevou však žilo celé Slovensko. Jeho príhovory – medzi nimi aj ten záverečný na letisku v Poprade s povzbudením k bratstvu, k hľadaniu jednoty a vzájomnej zhody – prispeli k orientácii Cirkvi a občianskej spoločnosti u nás do ďalšieho obdobia.
Počas apríla 2020 som si prečítal takmer všetky príhovory Jána Pavla II. počas jeho troch návštev Slovenska. Sú v nich slová, ktoré obdivujú hrdinské svedectvo viery počas komunizmu na Slovensku. Sú v nich slová úprimného ocenenia, ale aj upozornenia na nebezpečenstvá, hodnotné podnety a silné povzbudenia do budúcnosti.
Mali by sme sa vracať k jeho prejavom, a to nielen z druhej návštevy, ale zo všetkých troch návštev. Jeho slová boli úprimnými slovami veľkého priateľa Slovenska, blízkeho človeka, otca, ktorý nás mal veľmi rád, čo on aj opakovane vyznal. Doteraz nám žiadny iný pápež nepovedal viac v našom materinskom jazyku ako práve Ján Pavol II. To by sme si mali veľmi vážiť a dobre poznať. Sme, a aj zostaneme, veľkými dlžníkmi prvého slovanského pápeža.
- Aký je Váš osobný vzťah k svätému Jánovi Pavlovi II.?
Veľmi blízky, poznačený vďakou a úprimným obdivom. Viac krát som mal možnosť sa s ním aj osobne stretnúť, hlavne počas štúdií v Ríme a počas môjho pôsobenia vo Vatikánskom rozhlase. Je to prvý svätec, ktorému som mal česť podať ruku. Bol to konkrétny človek – ako my, s telom, aké máme aj my. Ale bol jedinečný a príkladný vo vzťahu k Pánu Bohu i k Panne Márii, v čom je nám všetkým veľkým vzorom.