- Aký to bol čas, po opätovnom obnovení vzdelávania na školách?
"Prvé dni boli oveľa príjemnejšie, ako by sa zdalo. Bolo to také testovanie toho, ako to bude v nových podmienkach vyzerať. Predpokladalo sa, že u rodičov i deti bude prevažovať strach a obavy, nezachytili sme však nejaké extra veľké problémy. Nie je príjemné, že časť práce sa musí realizovať v odstupoch, s rúškami či s inými opatreniami. Sami sme boli zvedaví, ako na to budeme reagovať my i druhá strana. Potvrdilo sa, že deti nie sú až tak zaťažené obavami, ako ich rodičia."
- Aká bola celková atmosféra?
"Atmosféra bola veľmi dobrá a príjemná. Deti boli radi, že sú so svojimi kamarátmi. Aj činnosti v školách sú viac zamerané na hru, nie vzdelávanie. Deti sa bez kŕčov preniesli na miesto, ktoré im bolo známe a ktoré im chýbalo."
- Čím si vysvetľujete, že deti neboli až tak zaťažené obavami ako ich rodičia?
"Tým, že na rozdiel od dospelých, nežijú toľko v neodpostatnených predsudkoch a predpojatých názoroch. My dospelí máme oveľa väčší strach z predpokladov, ktoré sa nemusia naplniť. Deti to vnímajú oveľa prirodzenejšie. Znamená to, že sa vedia k situácii oveľa flexibilnejšie postaviť na stav, ktorý je bežný. Tešia sa zo vzájomných priateľov a kontaktu s druhými."
- Aké problémy ste zaevidovali pri opätovnom otvorení škôl?
"Menšie problémy nastali pri deťoch, ktoré sa museli presunúť do iných kolektívov, keďže v jednej triede môže byť len 20 detí. Nebolo to príjemné pre nich, ale snažili sme, aby sme im priniesli benefit v podobe väčšej pozornosti pri vzdelávaní."
- Keď sa na pozriete s odstupom času, ako reagovali rodičia na pandémiu?
"Veľmi rozdielne. Rodiny na to reagovali veľmi špecifickým a individuálnym spôsobom."
- Môžete to viac priblížiť ...
"Dalo sa vidieť, že ak rodina pred krízou žila kvalitné a funkčné vzťahy, tak to prežívala ľahšie. A tam prišlo aj k posilneniu vzťahov. Tí, ktorí v takých vzťahoch nežili, tým spôsobila kríza veľa bolesti a prehĺbenie tých tráum, v ktorých žijú rodiny. Poznám príbehy, kde sa rodiny rozpadli a zhoršilo sa domáce prostredie vplyvom pandémie. A to sa premietlo aj na deti a ich záujem o vzdelávanie."
- Boli nejaké inšpiratívne príklady..?
"Obrátili sa na nás rodičia, ktorí práve v tejto kríze pochopili, že nevenovali dostatok času svojej rodine. Takéto svedectvá sú potešiteľné. To, že si uvedomili, že je nutné prehodnotiť svoj život."
- Veľká téma spojená so "zatvorenými dverami" škôl bolo používanie techniky a online priestoru, aký to bude mať následok?
"Tento čas nám ukázal, ako sme schopní prisposobiť sa novým podmienkam, v ktorých sa ocitneme. Vzdelávanie sa dostalo do online priestoru a miera pripravenosti bola rôzna. Niektorí prenášali zodpovednosť na rodičov - delegovaním a zadávaním úloh, iní boli schopní túto možnosť uchopiť lepšie a zobrať vzdelávanie do vlastných rúk a nastaviť vlastnú online komunikáciu, čím realizovali dominantnú časť vzdelávania. Kríza pomohla tomu, aby sa prehodnotili spôsoby a metódy hodnotenia. Je dobré, že sme prešli touto skúškou. Ukázalo to našu rôznu mieru pripravenosti pre adaptáciu na nové podmienky."
- Čo však v tomto smere považujete za kľúčové?
"Kľúčové je to, že škola má pripraviť deti do budúcnosti. Svet sa totiž vyvíja veľmi rýchlo. Koronakríza tento trend ovplyvní svojím spôsobom. Našou snahou - snahou učiteľov - by malo byť, aby sme deti pripravili na stav, ktorý nemáme poznaný a uchopený. Môžeme a máme ich učiť, ako spôsobom majú fungovať, ako žiť v nových podmienkach. Toto nám dáva veľmi dobrú a novú perspektívu nazerania na úlohu školy v novej spoločnosti. Toto je jedna z kľúčových rovín.
Vzdelávanie prechádza aj v tejto kríze výraznou zmenou. Zistili sme, aká je úloha digitálnych technológii. Do vzdelávania patria, ale spôsob a miera, ako sa využívajú si zaslúži oveľa väčšiu reflexiu, aby sme ich nepoužívali ako mantru, ktorá vyrieši všetky naše probléy. To, že nám boli teraz osožne, neznamená, že majú teraz nahradiť učiteľa. Tento stav nám ukázal, že technológie nedokážu nahradiť autoritu učiteľa. Sú veľkým prínosom, ako urobiť sociálny kontakt pružnejší a do vzdelávania nám dali príklady, ktoré môžu byť v budúcnosti využité. Napríklad, keď nejaký žiak chýba pre chorobu, môže sa spojiť učiteľ s ním v online podobe."
- Už ste naznačili, že kríza ukázala, ako fungujú naše rodiny, respektíve, ako prebieha ich komunikácia s učiteľmi a naopak. Čo nám pandémia v tomto smere ešte ukázala?
"Ukázala to, že pedagogické zamestnanie je nesmierne dôležité a nedokáže byť nahradené rodičom v takýchto situáciách plnohodnotným spôsobom.
V prvých týždňoch sa ukázalo, ako rodičia to zvládali. Mnohí si mohli uvedomiť, že to nie je také jednoduché, ako si mysleli. Možno si mysleli, že sa budú môcť venovať svojim deťom a budú vo väčšej kvalite zabezpečovať ich vzdelávanie svojím spôsobom. Tento čas nám to však vyvrátil. Rodiča sú prvými vychovávateľmi doma, majú svoje úlohy. Vzdelávanie však patrí učiteľovi.
Kríza nám ukázala, že mnohé problémy či nedorozumenia vznikli preto, že niektorí rodičia zanedbali svoju úlohu rodiča, ako prvotnej dominantnej autority. Deti sa v tom stále hľadajú. Ak zlyhá vzťahová potreba, dieťa ju hľadá na inom mieste - na sieťach či u kamarátov. My učitelia to už nevieme zvrátiť.
Zároveň nám však kríza aj ukázala jednu bolestivú vec. Myslím, že aj v školstve je množstvo ľudí, ktorí nemajú charizmu vyučovania."
- Za čo by ste však chceli učiteľom a rodičom poďakovať?
"Učiteľom a všetkým zamestnancom škôl najmä za to, že urobili všetko preto, aby sa bolo vzdelávanie aj v nových podmienkach zmysluplnejšie. Oceňujem ich záujem zo dňa na deň preškoliť sa a zavádzať do obehu množstvo nových vecí, ktoré predtým nepoznali.
Rodičom by som rád poďakoval za to, že vytvorili doma podmienky pre všetky možné typy vzdelávania, za to, že aktívne reagovali na snahu o vzdelávanie svojich ratolestí a ich pomocnú ruku a podporu. Pandémia nám ukazuje, že obidve strany musia mať rovnaký záujem porozumieť tejto situácii a spolu viac komunikovať."