Prvý Strom pokoja v tomto roku vysadili v obci Vysoká nad Kysucou

TK KBS, ser, ml; pz | 29. 05. 2020 12:30



Vysoká nad Kysucou 29. mája (TK KBS) V areáli rímskokatolíckeho Kostola svätého Matúša vysadili prvý Strom pokoja v roku 2020. Všeobecne známe komplikácie spôsobené koronavírusom a ochorením Covid-19 spôsobili celosvetový kolaps a obmedzenia, ktoré sa dotkli aj medzinárodného projektu Strom pokoja. V tomto roku pandémia prekazila už naplánované a potvrdené výsadby stromov v Írsku, Nemecku, na Cypre, v Turecku, Uzbekistane či na ostrove Svätá Helena. V Lichtenštajnsku sa strom vysadí „na diaľku“ iba s účasťou miestnych partnerov. S postupným oživovaním ekonomiky je významným medzníkom aj vysadenie prvého stromu v roku 2020. Miesto a výsadba vo Vysokej nad Kysucou nie sú náhodné. Pred 240 rokmi tu v roku 1780 prvý vysocký farár Ján Babtista Finstervalter, člen Slovenského učeného tovarišstva na fare privítal významnú návštevu, kedy sa u neho zastavil a aj obedoval cisár Jozef II.

Dub letný vo vzácnej odrode „Jan Zamoyski“ nahradil zničenú lipu pred Kostolom sv. Matúša a bude tak pripomínať nielen výročie významnej návštevy, ale tiež prvú výsadbu Stromu pokoja, ktorá reflektuje na celosvetové udalosti. V súvislosti s globálnou pandémiou budú pamätné stromy od 2020 pripomínať aj na obete prírodných katastrof, vrátane obetí Covid-u 19. Štrnásty Strom pokoja vo Vysokej nad Kysucou po krátkej modlitbe spoločne vysadili farár František Mikuláš, starosta Anton Varecha, autor projektu Marek Sobola a technický riaditeľ projektu Róbert Machciník. Po vysadení stromu sa prítomní presunuli na Farský úrad, kde ich farár pohostil horúcou čokoládou, rovnakým nápojom, aký si tu pred 240 rokmi vychutnal sám cisár Jozef II.

Strom pokoja je globálny medzinárodný projekt, ktorý vznikol na Slovensku v roku 2018 pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny ako reflexia na zbytočnú smrť obyčajného a neznámeho vojaka rakúsko-uhorskej armády Ondreja Sobolu, ktorý sa narodil v obci Lalinok pri Žiline. Od roku 1915 bol nezvestný a zomrel na neznámom mieste v neznámom čase. Jeho osoba akoby reprezentuje osudy obetí vojakov z radov obyčajných ľudí. Projekt nevznikol ako pamiatka na známych vojvodcov a generálov, o ktorých sa píše v učebniciach. Ale ako pamiatka na tých, na ktorých si nikto nespomenie. Na tých, ktorí splynuli so šedivým davom a boli pre niekoho iba masou a nástrojom na plnenie vlastných snov. Jednoducho pre všetkých neznámych vojakov, ktorých pozostatky ležia v masových hroboch, ale aj na neoznačených miestach. Už sa nedozvieme, ako sa volali, ale vieme, že pre nich môžeme urobiť aspoň jednu vec – zasadiť na ich pamiatku strom, ako symbol priateľstva a života a odpustenia.

Projekt má ambíciu stať sa univerzálnym posolstvom spájajúcim národy a v súčasnosti nie je prísne spojený s rokom 1918 a prvou svetovou vojnou, ale všeobecne s potrebou mieru a vyhýbaniu sa globálnym vojenským konfliktom. Hlavnou myšlienkou projektu je posolstvo mieru a priateľstva medzi národmi prostredníctvom výsadby stromov a motta: „Urobme láskavosť miazgou tohto sveta“.

Strom pokoja je realizovaný ako dobrovoľná a komunitná služba občianskeho združenia Servare et Manere ako európsky, medzinárodný a prísne apolitický projekt, ktorý oficiálne reprezentuje Slovensko pod značkou “Dobrý nápad Slovensko“.

Okrem aktuálneho Stromu pokoja na Kysuciach, zvyšných trinásť rastie na významných miestach vojenskej a svetovej histórie, akým je palácový komplex Štátneho múzea Cárske Selo v Puškine – Petrohrade, ďalej Národné múzeum a Pamätník prvej svetovej vojny Spojených štátov amerických v Kansas City (The National World War I Museum and Memorial of the United States), Cisárska vila v Bad Ischli (Kaiservilla), Pamätník obetí vzbury 71. pešieho pluku v Kragujevaci či Pamätník Bitky národov v Lipsku (Völkerschlachtdenkmal). Zo štrnástich bolo na Slovensku vysadených sedem stromov. Trinásty strom neďaleko Londýna v závere roka 2019 osobne vysadila prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.

V reflexii na globálnu situáciu zapríčinenú novým koronavírusom občianske združenie Servare et Manere zriadilo čestnú funkciu a ocenenie s názvom Priateľ mieru. Prvým oficiálnym Priateľom mieru a patrónom pre Českú republiku sa stala Dagmar Havlová, bývalá prvá dáma Českej republiky. Medzi ďalších významných Priateľov mieru patrí Jej Veličenstvo cisárovná Farah Pahlaví, iránska šahbanú, ďalej kardinál Soane Patita Paini Mafi z Tongského kráľovstva v Oceánii či priamy potomok rakúskych cisárov, arcivojvoda Markus Habsburg–Lothringen. Strom pokoja sa snaží spájať ľudí dobrej vôle a ako striktne apolitický pripomína koniec veľkých konfliktov v našich moderných dejinách.

TK KBS informovalo občianske združenie Servare et Manere



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024