Jožkova sympatická jednoduchosť študentom podľa Ladislava Kučkovského otvárala tajomstvá filozofie, predovšetkým jej dejín a ich vnútorných súvislostí. "Dokázal nám aj zložité otázky približovať jednoducho a zrozumiteľne. Hoci som mohol neskôr absolvovať niekoľko štúdií, ktoré sa pomerne intenzívne zaoberali filozofiou i jej dejinami, už žiaden z profesorov pri všetkých ich nesporných kvalitách nemal schopnosť podobnú Jožkovej sympatickej jednoduchosti, ktorá s neuveriteľnou ľahkosťou viedla ku chápaniu dejín ľudského myslenia. A tak môžem povedať, že z Jožkovho najzákladnejšieho kurzu filozofie čerpám do dnes," hovorí katolícky kňaz, ktorý dnes pôsobí v Rakúsku.
Ladislav Kučkovský je veľmi rád, že mu to pred niekoľkými rokmi mohol povedať aj osobne, v čase, keď sme zažívali nezvyčajne požehnanú atmosféru blahorečenia Titusa Zemana. "Popri všetkom strese tých dní bolo možné s don Jozefom, vtedy už provinciálom, hovoriť aj celkom osobne a nekomplikovane – ako vždy. Aj v Azerbajdžane, kde sme sa spolu s naším salzburským otcom arcibiskupom Aloisom zúčastnili na biskupskej vysviacke jeho spolubrata dona Vladimíra Feketeho. Bolo povzbudivé stretnúť saleziánskeho provinciála, ktorý tak nenútene zapadal medzi svojich spolubratov a dokázal komunikovať s oficiálnou delegáciou Vatikánu i s jednoduchými veriacimi," spomína Ladislav Kučkovský.
Saleziánsky optimizmus podľa neho azda nie je potrebné zvlášť predstavovať. "Každý, kto niekedy mal so saleziánmi dočinenia, vie, o čom je reč. Jožko ho v sebe nosil v takej samozrejmej podobe, že si človek rád od neho trochu „ukradol“ – hoci len na diaľku. Vyjadrením tohto vnútorného postoja, ktorý vyrastal z jeho živej viery v ukrižovaného a vzkrieseného Pána, bol jeho takmer neustále prítomný úsmev," hovorí kňaz Kučkovský.
V donovi Jozefovi Ižoldovi nám Pán podľa neho daroval kňaza a saleziána dnešných dní, ktorý dokázal žiť svoje povolanie príťažlivým a v najlepšom slova zmysle jednoduchým spôsobom, ktorý bol požehnaním pre neho i pre všetkých, ktorí ho mohli – hoci len letmo ako ja – na svojej životnej ceste stretnúť. "Ak si ho Pán teraz povolal k sebe cestou ťažkej choroby, týmto pre naše vnímanie ťažko pochopiteľným a azda aj priskorým spôsobom, chce ho mať iste pri sebe, pretože má pre neho nejakú „nebeskú úlohu“. Mať u Pána usmiateho dona Jožka Ižolda ako orodovníka iste bude aj pre nás, ktorí tu zatiaľ ostávame, požehnaním. Jozef, odpočívaj v pokoji!"
Don Jozef Ižold zomrel v stredu 20. mája 2020 v Bratislave vo veku 56 rokov. V službe Pánovi v Cirkvi a v Saleziánskej kongregácii prežil 29 rokov rehoľného a 19 rokov kňazského života. Svätá omša za zosnulého provinciála saleziánov dona Jozefa Ižolda a pohrebné obrady budú v utorok 26. mája 2020 o 11:00 vo farskom kostole v rodnej obci zosnulého v Rybníku, okres Levice. Pochovaný bude v ten istý deň popoludní o 16:00 v saleziánskej hrobke na cintoríne v Bratislave vo Vrakuni.