Dňa 27. októbra 1986, v dramatickom úseku našej nedávnej histórie, keď bola konkrétnou realitou vyhliadka na jadrovú vojnu, sv. Ján Pavol II. odvážne a s prekonaním nemálo rezistencií, a to aj z vnútra, zvolal do Assisi predstaviteľov svetových náboženstiev. Ako povedal, „zídenie sa pospolu toľkých náboženských predstaviteľov aby sa modlili, je samo osebe dnes výzvou svetu, aby si uvedomil, že existuje iná dimenzia pokoja a iný spôsob ako ho podporovať, ktorý nie je výsledkom rokovaní, politických kompromisov alebo ekonomických vyjednávaní. Avšak je výsledkom modlitby, ktorá napriek rozmanitosti náboženstiev vyjadruje vzťah s najvyššou mocou, ktorá prevyšuje samotné naše ľudské schopnosti“. „Sme tu – dodal pápež Wojtyla – pretože sme si istí, že je potrebná intenzívna a pokorná modlitba, modlitba s dôverou, ak chceme, aby sa svet stal konečne miestom skutočného a trvalého pokoja“.
Slávime v tento deň 18. mája storočnicu narodenia veľkého pápeža pochádzajúceho spoza Železnej opony, ktorý vo svojej dlhej petrovskej službe previedol Cirkev do nového tisícročia, videl padať múr, ktorý rozdeľoval Európu na dvoje, dúfal, že uvidí povstať novú éru pokoja, ale naopak musel sa vyrovnávať – už ako starec a chorý – s novými vojnami a destabilizujúcim a nemilosrdným terorizmom, ktorý zneužíva meno Božie, aby zasieval smrť a ničenie. A aby tomu čelil, znovu zvolal v januári 2002 náboženstvá do Assisi, nikdy neurobiac ústupok voči ideológii zrážky civilizácií, stavajúc vždy vo všetkom, až do úplného konca, na stretnutí medzi národmi, kultúrami a náboženstvami.
Bol svedectvom skalopevnej viery, askézy veľkého mystika, prekypujúcej ľudskosti. Hovoril ku všetkým a nenechal nevyužitú žiadnu príležitosť na vyhnutie sa prepuknutiu konfliktu, na napomáhanie pokojných premien, na podporovanie mieru a spravodlivosti. Prešiel zemeguľou na dĺžku i šírku, aby objal národy sveta ohlasujúc evanjelium. Bojoval za ochranu dôstojnosti každého ľudského života. Vykonal historickú návštevu Rímskej synagógy. Ako prvý pápež v histórii prekročil prah mešity. Udržiaval kurz vytýčený Druhým vatikánskym koncilom. Vedel kráčať novými a nepreskúmanými cestami, a preukázal ochotu diskutovať aj o spôsobe vykonávania Petrovej služby pre podporenie jednoty kresťanov. Jeho svedectvo je výsostne aktuálne.
-
Andrea Tornielli