V Afrike je osud ľudí s mentálnym postihnutím strašný. V mnohých krajinách sú opustení rodinou a umierajú hladom. Charitatívna pomoc pre domy ako je Betel je však stopercentne závislá na Európe. "Kvôli uzatvoreniu hraníc nedostaneme napríklad lieky, ktoré niektoré naše deti nevyhnutne potrebujú k životu. Spoliehame sa na zázrak," hovorí Andrzej Kalinowski.
"Hranice sú zatvorené. V tejto chvíli je ťažké dostať sa do Afriky, čo samozrejme veľmi sťažuje fungovanie nášho domu v Etiópii alebo budovanie nového domu pre postihnutých a chorých na Madagaskare. Všetky charitatívne diela v Afrike sú závislé na našom svete. Ako v Etiópii, tak i na Madagaskare, nedostávajú nesvojprávni ľudia žiadnu podporu, nedostávajú štátne dotácie a nebyť charitatívnej práce a finančných zdrojov z Európy, nemali by šancu prežiť. Po rokoch vedenia nášho domu v Afrike si trúfam povedať, že nebyť našej práce, ľudia, o ktorých sa staráme, by už nežili. Afrika nie je absolútne pripravená na karanténu alebo izoláciu. Je to nemožné. Ľudia žijú vo veľkých skupinách. V jednom dome, prístrešku alebo v byte žije často dvadsať ľudí. Nemajú tiež žiadne úspory, nemajú z čoho žiť. Každý deň sa hľadajú peniaze na to, čo sa bude jesť v ten deň. Verím v zázrak, ktorý Afriku zachráni a všetko sa dobre skončí," dodáva Andrzej, zaklateľ hnutia Betel, ktoré od svojho založenia v roku 1990 poskytuje pomoc ľuďom s rôznym stupňom postihnutia.