Nakoľko v čase pandémie i pri zmiernených opatreniach tzv. „fázy 2“ sú v Taliansku naďalej verejné sväté omše zakázané, pápež František pokračuje v ranných sláveniach prenášaných naživo z Domu sv. Marty. V úvode dnes vyslovil nasledujúci úmysel:
„Modlime sa dnes za rodiny: v tomto čase karantény je rodina zatvorená doma, snaží sa robiť všeličo nové, o tvorivosť s deťmi i so všetkými, aby sa išlo ďalej. A je tu aj tá ďalšia skutočnosť, že niekedy sa objaví domáce násilie. Modlime sa za rodiny, aby pokračovali v pokoji, s tvorivosťou a trpezlivosťou v tejto karanténe.“
V homílii pápež František komentoval čítanie zo Skutkov apoštolov (11,1-18), kde vyčítajú Petrovi, že jedol s pohanmi. Zatiaľ čo ideológie a svetské prístupy vyvolávajú v Cirkvi rozdelenia, naopak počúvanie Ducha Svätého vedie k jednote, vysvetlil pápež František. V tejto súvislosti zvlášť zdôraznil Ježišove slová z Jánovho evanjelia (10, 11-18), že je pastierom všetkých oviec, nerobí rozdiely.
- - - -
Homília Svätého Otca
Keď Peter vstúpil do Jeruzalema, veriaci mu dohovárali (porov. Sk 11,1-8). Napomínali ho, pretože vošiel do domu neobrezaných mužov a jedol spolu s nimi, s pohanmi: toto sa nesmelo, bol to hriech. Čistota podľa zákona toto nedovoľovala. Ale Peter to urobil, pretože to Duch Svätý ho tam priviedol.
Vždy je v Cirkvi – a zvlášť v prvotnej Cirkvi, pretože tá vec nebola vyjasnená – tento duch, že „my sme spravodliví, tí druhí sú hriešnici“. Toto „my a tí druhí“, „my a druhí“, rozdelenia: „My máme tú správnu pozíciu pred Bohom“. Na druhej strane sú tu „tí ostatní“, a hovorí sa už aj, že „sú odsúdení“.
A toto je určitá choroba v Cirkvi, choroba, ktorá sa rodí z ideológií alebo z náboženských strán... Myslime na to, že v čase Ježiša boli aspoň štyri náboženské strany: strana farizejov, strana saducejov, strana zelótov, a strana esénov, a každá interpretovala zákon podľa svojej predstavy o ňom. A takéto myslenie je akousi školou „mimo zákon“, keď sa nejaký svetský spôsob zmýšľania stane vykladačom zákona.
Aj Ježišovi vyčítali, že vstupoval do domov mýtnikov – čo boli podľa nich hriešnici – a jedol s nimi, s hriešnikmi, čo čistota podľa zákona nedovoľovala, a neumýval si ruky pred obedom... Vždy tu ide o také napomínanie, ktoré robí rozdelenie: toto je to dôležité, čo by som chcel zdôrazniť.
Sú také idey, také pozície, ktoré robia rozdelenie až natoľko, že je dôležitejšie rozdelenie než jednota. Moja idea je dôležitejšia než Duch Svätý, ktorý nás vedie. Je jeden emeritný kardinál, ktorý býva tu vo Vatikáne, skvelý duchovný pastier, a on svojim veriacim hovorieval: „Veď Cirkev je ako rieka, viete? Niektorí sú viac na tejto strane, iní na druhej strane, ale dôležité je, aby všetci boli vnútri rieky“. Toto je jednota Cirkvi. Nikto mimo, všetci dnu. A potom pokiaľ ide o osobitosti, toto nerozdeľuje, nie je to ideológia, je to dovolené. Ale prečo má Cirkev takúto šírku rieky? Pretože Pán to takto chce.
Pán nám v Evanjeliu hovorí: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier“ (Jn 10,16). Pán hovorí: „Mám ovce všade a som pastierom všetkých“. Toto „všetci“ u Ježiša je veľmi dôležité.
Pomyslime na podobenstvo o svadobnej hostine (Mt 22,1-10), keď pozvaní nechceli prísť: jeden pretože kúpil pole, jeden sa oženil... každý dal nejaký dôvod, aby tam nešiel. A pán sa nahneval a povedal:
„Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu“ (v. 9). Všetkých. Veľkých i malých, bohatých i chudobných, dobrých i zlých. Všetkých.
Toto „všetci“ je takpovediac Pánovou víziou, ktorý prišiel kvôli všetkým a zomrel za všetkých. - „Ale zomrel aj za toho podliaka, ktorý mi neznesiteľne strpčil život?“ - Zomrel aj za neho. - „A za toho zlodeja?“ - Zomrel aj za neho. Za všetkých. A aj za ľudí, ktorí v neho neveria alebo sú z iných náboženstiev: za všetkých zomrel. Týmto sa ale nechce povedať, že treba robiť prozelytizmus: nie. Ale on zomrel za všetkých, ospravedlnil všetkých.
Tu v Ríme je jedna pani, skvelá žena, profesorka, je to profesorka [Maria Grazia] Mara, ktorá vtedy, keď sa vyskytli ťažkosti, keď boli rôzne tábory, povedala: „Ale Kristus zomrel za všetkých: poďme ďalej!“ Tá schopnosť konštruktívnosti. Máme jedného Vykupiteľa, jedinú jednotu: Kristus zomrel za všetkých.
Naopak pokušenie je – a aj Pavol to zakúsil: „Ja som Pavlov, ja Apollov, ja tohto, ja iného...!“ A pomyslime na nás pred päťdesiatimi rokmi, po koncile: rozdelenia, ktorými trpela Cirkev: „Ja som za túto stranu, ja si myslím toto, ty takto...“. Áno, je dovolené mať svoj pohľad, ale v jednote Cirkvi, pod Pastierom Ježišom.
Dve veci. Dohováranie apoštolov Petrovi, pretože vošiel do domu pohanov; a Ježiš, ktorý hovorí: „Ja som pastier všetkých“. Som pastierom všetkých. A že hovorí: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo“ (porov. Jn 10,16).
To je modlitba za jednotu všetkých ľudí, pretože všetci muži a ženy... všetci máme jediného pastiera: Ježiša.
Nech nás Pán oslobodí od tej psychológie rozdeľovania, delenia, a nech nám pomáha vidieť toto Ježišovo, tú Ježišovu veľkú vec, že v ňom sme všetci bratia a on je pastierom všetkých. To dnešné slovo „všetci“ – všetci – nech nás sprevádza počas dňa.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- - - -
Modlitba duchovného prijímania
Svätý Otec pre veriacich sledujúcich priamy prenos predniesol modlitbu duchovného svätého prijímania:
„K tvojim nohám, môj Ježiš, sa skláňam a obetujem ti kajúcnosť svojho skrúšeného srdca, ktoré sa vo svojej nepatrnosti ponára do tvojej svätej prítomnosti. Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Vo vyčkávaní šťastia sviatostného prijatia chcem ťa prijať duchovne.
Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa.“
Na záver svätej omše bola vystavená Sviatosť oltárna na tichú adoráciu, po ktorej pápež František udelil eucharistické požehnanie.