Svätú liturgiu spolulávili archimandrita Jaroslav Lajčiak, košický protosynkel, sninský protopresbyter Maroš Prejsa a otec Daniel Šarišsky, farár farnosti Snina-Brehy.
Vo svojej homilií vladyka pripomenul a zaspomínal na ťažké časy ktoré miestni ľudia museli prežiť len preto, že chceli byť gréckokatolíkmi na Veľkej Poľane. Položil si otázku čo bolo tou hybnou silou ktorá dodávala týmto jednoduchým prostým ľuďom v jednej nepoznanej dedinke vzoprieť sa veľkému a silnému režimu ktorý ovládal mnoho krajín. Bol to Boh, ktorý vtedy ako aj teraz dáva silu zostať verný a žiť svoju vieru.
Cieľom tohto aktu bolo vyjadriť vďačnosť rodákov svojim predkom za ich vernosť Gréckokatolíckej cirkvi počas prenasledovania zo strany totalitného režimu. Farnosť Veľká Poľana bola jednou z tých, ktoré boli nútené prežívať a odovzdávať svoju vieru 18 rokov bez prítomnosti svojho kňaza. Slávnosť mala byť spojená s každoročným stretnutím rodákov, ktoré sa však z dôvodu pandémie nemohlo uskutočniť.