P. Peter Dufka, SJ pre Vatikánsky rozhlas: Ikona záchrany Ríma od moru

TK KBS, pdu; ml | 04. 05. 2020 10:05



Vatikán 4. mája (RV) V dnešných časoch potrebujeme posilniť istotu, že nad nami bdie milujúce oko Panny Márie. Ona je tá, ktorá nám rozumie a ktorá vie o všetkých našich strachoch a obavách. Na jej tvár, ktorá je odrazom citlivého srdca, neustále hľadí jej Syn. Ona mu takto tlmočí všetko, čo potrebujeme. Jeho požehnanie nám nesľubuje život bez kríža, ale dáva nám istotu, že nás prevedie i cez túto skúšku, ktorú teraz prežívame, píše v pravidelnej rubrike pre Vatikánsky rozhlas P. Peter Dufka, SJ.

- - -

Jedným z najstarších vyobrazení Panny Márie je ikona Salus populi romani, čo znamená Záchrana rímskeho ľudu. Titul tejto ikony sa však nevzťahuje len na obyvateľov Ríma, ale na celé ľudstvo. Nachádza sa v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. V marci tohto roku ju dal Pápež  priniesť na námestie sv. Petra a pri mimoriadnom  požehnaní Urbi et Orbi  prosil o odvrátenie pandémie.

Podľa tradície ikona pochádza z Palestíny, podobne ako takmer všetky najstaršie ikony a vytvoril ju evanjelista Lukáš. Prvú mariánsku ikonu namaľoval na chrámový stĺp v meste Lydda. Bolo to ešte za života Panny Márie. Keď ju pozvali, aby si ju išla pozrieť, odpovedala: „Choďte spokojne sami, veď ja som stále s vami.“  Odtiaľto sa  ikonografické vyobrazovanie Panny Márie rozšírilo do celého kresťanského sveta.

Ďalšia tradícia hovorí o tom, že keď sa Mária utiahla do domu evanjelistu Jána, priniesla si so sebou niektoré veci z domácnosti v Nazarete. Medzi nimi bol i stôl, ktorý vyrobil sv. Jozef. Na tomto stole realizoval evanjelista Lukáš prvú ikonu Panny Márie. Drevo, na ktoré ju namaľoval, bolo zo stola, pri ktorom sa stravovala Sv. rodina, a preto malo i symbolickú hodnotu. Táto vzácna relikvia bola v čase ikonoklazmu kvôli jej záchrane prevezená do Ríma. Loďou ju priviezli k ústiu Tiberu, odkiaľ ju preplavili plťou až do centra mesta, kde ju pápež osobne prevzal.

Prvý titul tejto ikony bol Kráľovná nebies a Hodigitria, čo znamená: tá, ktorá ukazuje smer. Mária v ruke drží kúsok látky – mapelo,  ktoré je symbolom kráľovskej moci. Jej výraz a postoj pripomína vnímavosť a pozornosť osoby, ktorá bdie nad zvereným ľudom.

Jej pohľad je ako pohľad matky, ktorá  sprevádza svoje deti.  

Matka od narodenia sleduje každý pohyb dieťaťa, aby zistila, čoho je už schopné a čoho ešte nie. Kde musí zasiahnuť a kde zmierniť pády, ktoré sú súčasťou nadobúdania skúseností.   Pomáha mu fyzicky, keď padne, a pomáha vyrásť všetkému, čo potrebuje k životu. Ale predovšetkým mu ukazuje smer životnej cesty. Matky sú pre deti vzorom, ktorý celý život podvedome napodobňujú. Matka obyčajne nenechá svoje dieťa bez dozoru. I keď mu nechá voľnosť  pohybu, popri všetkých svojich činnostiach neustále nad ním bdie. Stačí krátky pohľad, aby matka zistila, či je všetko v poriadku alebo či dieťaťu hrozí nebezpečenstvo.   

A práve takýmto bdelým pohľadom na nás hľadí Panna Mária. Stačí krátky pohľad na to, aby vedela presne, čo potrebujeme a čo nám hrozí.

Na ikone Salus populi romani dieťa, ktoré drží matka v náručí, nespúšťa pohľad z jej tváre. Nepozerá rovnakým smerom ako matka, ale odraz toho, čo vidí, vypozoruje  z jej tváre. Akoby viac dôverovalo jej pohľadu, ako svojmu.

Každé dieťa to robí podobne. Mnohé veci ešte nepozná a nevie vypozorovať. Preto  často pozerá na tvár matky, aby cez jej vnemy vypozorovalo, čo sa deje. Zachytáva takto pokojné, ale i napäté chvíle v domácnosti. Neraz sa rozplače, keď vidí ubolenú tvár matky, ale rovnako tak sa usmieva, keď spozoruje jej úsmev. 

Dieťa Ježiš na ikone Salus populi romani pravou rukou udeľuje požehnanie.  Obyčajne sme zvyknutí, že kňaz alebo biskup pozerá na ľudí, ktorých žehná, ale v prípade tejto ikony je to inak. Dieťa pozerá na matku a cez výraz jej tváre rozdáva požehnania tam, kde to najviac treba. Oči Božej matky vedia totiž o potrebách svojich detí viac, ako ktokoľvek iný.

A to je presný obraz našej situácie. Pred nami je Panna Mária, ktorá nám rozumie. Hľadí na nás vnímavým okom a vie o našich potrebách. Požehnanie jej Syna na nás zostúpi jej prostredníctvom, veď nespúšťa zrak z jej tváre a zachytí všetko, čo jej vidí na očiach.    

Na ikone má Panna Mária na odeve tri kríže, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené, jeden na hlave a dva na ramenách. Ale v skutočnosti sú viditeľné iba dva. Nie preto, že Ježiš prekrýva tretí kríž, ale preto, že on sám nahrádza tretí kríž. On sa zjednotil s týmto symbolom utrpenia, on ho zobral na svoje plecia a umrel na ňom. Symbol kríža je na ikone ukrytý ešte inak. Táto ikona má totiž dve zvláštne prekríženia.

Ruky Márie, na ktorých drží dieťa Ježiša, sú prekrížené, ale podobne je to i s nožičkami dieťaťa. I tie sú prekrížené. Kríž je takto ďalší symbol, ktorý ich zjednocuje.

Kríž bol súčasťou života Panny Márie. Splnilo sa na nej proroctvo Simeona: „Tvoju vlastnú dušu prenikne meč bolesti.“ Ježiš na kríži zomiera a kríž je neoddeliteľnou súčasťou života každého kresťana.

Žiadny kresťan ho nevyhľadáva, ale keď príde, nemal by utekať pred ním. Kríž bol a je súčasťou života kresťanov do takej miery,   že keď jeho prítomnosť niektoré komunity dlhší čas nepociťovali, všetko im išlo ako po masle, začali si sami klásť spontánnu otázku, či vôbec idú správnym smerom.  

Táto vzácna ikona sa od roku 590 nachádza v Bazilike Santa Maria Maggiore. V tom  roku bol veľký mor, ktorý spôsobil smrť mnohých obyvateľov Ríma. Preto sa pápež rozhodol ulicami mesta niesť túto ikonu. Ako  prechádzal medzi budovami, niektorí nakazení morom zázračne vyzdraveli a za krátky čas táto smrteľná choroba z Ríma úplne zmizla. Preto pápež nazval túto ikonu Salus populi romani – Záchrana rímskeho ľudu.   

Milí priatelia,

my v dnešných časoch skutočne potrebujeme posilniť istotu, že nad nami bdie milujúce oko Panny Márie. Ona je tá, ktorá nám rozumie a ktorá vie o všetkých našich strachoch a obavách. Na jej tvár, ktorá je odrazom citlivého srdca, neustále hľadí jej Syn. Ona mu takto tlmočí všetko, čo potrebujeme. Jeho požehnanie nám nesľubuje život bez kríža, ale dáva nám istotu, že nás prevedie i cez túto skúšku, ktorú teraz prežívame.

-

P. Peter Dufka, SJ



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024