O svojej dlhej karanténe povedal 21. apríla niekoľko slov vo večernom slovku, pre projekt oratko.online: "Prežil som zatiaľ najdlhšie obdobie svojho života, kedy som bol zatvorený na malom mieste, čo bola moja izba, ktorá nie je veľká, s ružencom, breviárom a počítačom. Veľká noc - to bola pre mňa najpodivnejšia Veľká noc v kňazskom živote. Zatvorený, izolovaný, bez ľudí."
"Na Bielu sobotu som si hovoril, Pane Bože, čo je toto za Veľká noc... Vždy som mal Veľkú noc rád a teraz jednoducho toto. No Pán Boh sa nado mnou zmiloval. Na veľkonočné ráno v nedeľu som sa prebudil celkom skoro a pomodlil sa modlitbu svätého Patrika ako rannú modlitbu. A keď som sa túto modlitbu modlil, tak som skutočne mal pocit, ako by som bol v tej záhrade, kde bol hrob Ježiša, a ako keby som prežíval podobný pocit stretnutia s Ježišom, ako prežíval napríklad ženy, ktorí prišli v to veľkonočné ráno k hrobu. Cítil som skutočne prítomnosť Ježiša a som za to Pánu Bohu vďačný," uviedol.
Spolu s českým saleziánom boli v karanténe aj všetci členovia popradskej saleziánskej komunity vrátane dvoch spolubratov z iných komunít, ktorí sa tam v tom čase nachádzali kvôli projektu nahrávania zhudobnených žalmov. V karanténe boli aj ďalšie osoby, s ktorými bol chorý salezián v kontakte počas niekoľkých dní po návrate z Čiech až po deň, keď bol testovaný v prešovskej nemocnici.
Počas karantény dvaja spolubratia, ktorí tam prišli pripravovať nahrávanie žalmov, ponúkli denné večerné koncerty žalmov a slova vysielané na facebookovom profile saleziani.sk. Iniciatíva sa stretla s veľkou odozvou, koncerty je možné si na internete vypočuť aj dodatočne.
Po povinnej karanténe podstúpili v prvej dekáde apríla všetci popradskí saleziáni dvojnásobné kontrolné testy s opakovaným negatívnym výsledkom, s výnimkou samotného Petra Košáka. Jeho vyliečenie potvrdili až testy po Veľkej noci.
-
Zdroj: saleziani.sk