"Chceli sme v každom prípade znásobiť našu viditeľnosť na sociálnych sieťach a súčasná situácia to len urýchlila," uviedol šéfredaktor. Okrem každodenného digitálneho vydania v taliančine a týždenníka v niekoľkých jazykoch začala redakcia v newslettri upozorňovať na aktuálne novinky. "Reakcia niektorých čitateľov boli trochu emotívne a nechýbali sťažnosti," hovorí Monda. "Nesmieme zabúdať, že nás - ako mnohé tlačené denníky - čítajú ľudia určitého veku, ktorým digitálna edícia spôsobuje ťažkosti."
Podľa súčasného šéfredaktora vatikánskeho denníka, založeného v roku 1861, sa jeho tlač v dejinách prerušila už dvakrát. V roku 1870, počas zjednocovania Talianska, nevychádzal jeden týždeň, keď kráľovské vojsko dobylo Rím a vyhnalo pápeža. "Po druhýkrát to bolo v roku 1919, keď sa Osservatore ešte netlačil vo Vatikáne. Vtedy bola na vine mesačný štrajk tlačiarov," vysvetľuje Monda. Počas oboch svetových vojen však noviny Svätej stolice vychádzali bez prerušenia.