- Ako prežívate čas karantény?
Už sme si našli spôsob, ako fungovať. Spočiatku to chcelo nájsť správny postoj – nečakať na lepšie časy, ale naučiť sa fungovať v podmienkach, ktoré sú. Pomáha nám režim a striedanie činností. Je to čas plný rôznych osobných, manželských i rodinných výziev. Prežívame ho aj ako čas obnovy našej sviatosti manželstva a domácej cirkvi. Viac si uvedomujeme hodnotu všetkého, k čomu nemáme prístup – Eucharistia, svätá omša, stretnutia, osobné vzťahy, možnosť cestovať. Zároveň zisťujeme, čo všetko človek nepotrebuje.
- Aký je váš bežný deň?
Pre nás rodičov sa deň delí na dvojzmennú prevádzku. Keďže obaja sme na homeoffice, pracovný deň máme rozdelený na rannú a poobednú šichtu – len s tou nevýhodou, že ten, kto momentálne nie je na homeoffice má na starosti homeschooling, domácnosť, varenie, starostlivosť o deti, domáce práce. Aby sme všetko stihli – treba si privstať (ranná modlitba, osobný čas, nákup sa vyplatí skôr ráno).
- Čo je podľa vás vzácne na tomto čase?
Tento čas je mimoriadnym časom obrody Cirkvi – teraz zažívame, aký vzácny a nezastupiteľný je kňaz pre rodinu a zároveň aj opačne – ako kňaz potrebuje rodiny. Práve teraz môžeme vidieť pravdu, ktorá bola doteraz vnímaná možno len ako teória – že rodina je hlavným subjektom pastorácie; že rodiny sú malými archami, ktoré sú schopné vieru uchovať, pestovať a šíriť napriek zatvoreným kostolom, že celá pastorácia stojí na rodine. Je skvelé ako sa v čase karantény skloňujú termíny domáca cirkev, sviatosť manželstva, domáca liturgia, spiritualita manželstva a rodiny, katechéza v rodine... V tomto je čas karantény pre celú Cirkev veľmi edukatívny.
- Zmenilo sa niečo touto karanténou u vás doma?
Sme viac doma, viac spolu, máme voľné víkendy, vyprázdnený kalendár, necestujeme, objavujeme čaro lokálnej prírody na bicykloch. Decká pri nedostatku kontaktu s kamarátmi objavili čaro súrodenca, ktorý sa stal vzácnym „artiklom“ na trhu. Je cítiť, že ich vzťahy sa výrazne zlepšili a posunuli, sú donútení so sebou vychádzať, tráviť voľný čas. Učí ich to veľkej kreativite (pikniky, bunkre, pieskové hrady, legovýmysly, maľovanie, čítanie, domáce koncerty, experimenty, tvorenie...) Voľný čas (ktorého majú bežne nedostatok) deťom veľmi prospieva.
- Čo je naopak náročné?
Drastický úbytok voľného času nás rodičov. Niežeby sme ho predtým mali veľa, ale bolo ho tak akurát na to, aby človek mohol fungovať. Človek sa z rannej šichty presunie len o dvere ďalej do poobednej, kde ho čakajú úplne iné povinnosti. Musí v podstate hneď prepnúť a ísť naplno. Po tak náročnom dni je večer veľkou dilemou vybrať si, čomu venovať čas: relax, čítanie, osobný reštart, manžel/manželka, šport, tvorenie, modlitba, alebo len dokončenie povinností, na ktoré cez deň nezvýšil čas?
Ako náročné vnímame tiež presun takmer všetkého osobného, vzťahového a kontaktného do virtuálneho priestoru prostredníctvom technológií... Aj keď v tomto čase objavujeme ich veľké výhody, predsa nás však neteší, že sme nimi tak zahltení. Pre nás – ľudomilov, je sociálna dištancia náročná.
- Ako ste prežívali Veľkú noc?
Za zatvorenými dverami v našej malej domácej cirkvi, s domácou liturgiou, sledovaním online prenosov obradov Veľkej noci, myslím, že aj celkom tvorivo. K lepšej predstave pomôže článok s overenými tipmi na slávenie Veľkej noci z našej domácej cirkvi, o ktoré sme sa pre inšpiráciu iných rodín už skôr podelili.
- Čo vám dáva tento čas, čo vám berie?
Rozhodne pociťujeme menej stresu, napätia, náhlenia, nepokoja. Práce je stále dosť. Máme ale viac spoločného času, pekných momentov, 3x denne spoločné stolovanie, rodinná modlitba, priestor pre katechézu detí, 2x denne dobrý čas na dobrú kávu. Deti už vedia, že čas kávy je „posvätný čas“, kedy majú do kuchyne zákaz vstupu. Napriek mnohým pracovným príležitostiam v prvej polovici dňa, tá druhá dáva vždy veľa príležitostí pre čas s rodinou, deťmi, budovanie vzťahov, drobné domáce projekty.
- Čo by ste odporučili iným?
Osvedčil sa nám denný režim – to bolo prvé, čo sme doma zaviedli – pre nás ako aj pre deti. Na našej rodinnej tabuli sa okrem denného programu objavia aj konkrétne povinnosti dňa (kuchyňa, záhradka, práčka, smetie, zametanie, zmývanie, vyháňanie pavúkov, detská izba, kúpeľňa...) Ako dôležité vnímame zapojenie detí. Potrebujú sa aj cez túto situáciu učiť čo je „spoločné dobro“, ľudská práca. Majú radosť, keď môžu z tabule zmazať úlohu, ktorú už splnili.
Zistili sme aj to, že pre prežitie korono-času si musíme vytvoriť priestor pre čas osamote – či už manželov alebo individuálne (modlitba, rozjímanie, šport, hobby, čas mimo domu). Odkázaní na zatvorené dvere kostola sme boli prinútení nečakať na lepšie podmienky pre rozvoj duchovného života, ale znovuobjaviť prameň krstu či sviatosti manželstva.