Začiatok roka bol pre Jarku Pytelovú až do vypuknutia krízy veľmi rušný. „Ako lektor anglického jazyka v jednej slovenskej firme som neustále v kontakte s ľuďmi, popri práci venujem takmer všetok voľný čas prekladu jedného veľkého projektu (ktorý snáď čoskoro predstavíme slovenským veriacim) a samozrejme, birmovancom a spoločenstvu mladých vo farnosti. A teda, môj život by som mohla zhrnúť i takto - cez týždeň práca, počas víkendov obnovy a duchovné stretnutia. Skutočne „minimálny“ čas pre rodinu. A zrazu to Pán celé otočil a pozval ma ku koreňom, vrátiť sa do mojej Galilei,“ hovorí Jarka Pytelová. Namiesto osobného budovania spoločenstva mladých (ktoré sa teraz buduje online) sa začalo tvoriť niečo nové – rodinné spoločenstvo Cirkvi, ktoré sa každý večer modlí za odvrátenie tejto krízy - krízy vírusu, no ani nie tak vírusu COVID-19, ako oveľa rozšírenejšieho vírusu zvanom hriech. „Prosíme Pannu Máriu, aby našu rodinu, blízku aj vzdialenú, naše mesto, krajinu, svet, politikov, lekárov, kňazov prikrýval jej ochranný plášť. Modlíme sa za svoje osobné obrátenie a obrátenie všetkých ľudí na celom svete. Za spoznanie Božej lásky, ktorá sa k nám v tomto čase mimoriadnym spôsobom skláňa. Nezabúdame ani na tých, ktorí dnes predstupujú pre Pána a prosíme, aby im otvoril náruč svojho milosrdenstva a prijal ich k sebe,“ povedala Jarka Pytelová, ktorá verí, že Boh jediný môže z tejto krízy vyťažiť a zvíťaziť nad zlobou ľudského srdca a všetko pretvoriť na niečo nové a krásne. „Verím, že aj keď je od mnohých z nás fyzicky vzdialený v Eucharistii, o to bližšie je pri nás, keď ho voláme, keď čítame jeho Slovo. A rovnako tiež verím, že keď táto kríza pominie, s oveľa väčšiu vierou a bázňou budeme pristupovať k Ježišovi v Eucharistii, že nám dá počas skutočný, pravý hlad a smäd po ňom samom,“ povedala.
Už teraz v duchu vidí Jarka Pytelová radosť zo stretnutí s priateľmi, voľný „bezrúškový“ nádych na čerstvom vzduchu, vrúcne objatia či bozky detí... „Prijmime s pokorou tento čas pokánia, čas milosti, kedy chce Boh „kultivovať“ pôdu nášho srdca. Spolu s apoštolmi buďme duchovne „zhromaždení za zatvorenými dverami“ a nechajme sa obdarovať pokojom od toho, ktorý je Pokoj sám. Buďme svetlom. Buďme soľou. Buďme nádejou,“ dodáva Jarka Pytelová.