Podľa Mikloška o tom svedčí fakt, že hoci pápež Ján Pavol II. dostal pozvánku na návštevu našej vlasti v januári 1990, našiel si hneď v apríli voľný termín. "Pápežove zahraničné cesty sa vo všeobecnosti pripravujú rok, dva, ba aj viac dopredu," povedal Mikloško. Historicky prvá návšteva pápeža sa začala 21. apríla 1990, na ďalší deň, 22. apríla 1990, pápež pobozkal slovenskú zem a odslúžil omšu na letisku vo Vajnoroch. Od týchto okamihov teda uplynú tri desaťročia.
Ako prezradil Mikloško, pápežova návšteva má svoje historické pozadie. "V roku 1983 sme začali šíriť plagátik, že chceme, aby sa Slovensko zasvätilo Panne Márii a že by bolo ideálne, keby toto zasvätenie urobil pápež Ján Pavol II. v roku 1985, keď uplynie 1100 rokov od smrti svätého Metoda. Bolo však jasné, že prezident Husák ani biskupi pápeža nepozvú. Robili sme teda petičnú akciu – zbierali sme podpisy na jednoduchých hlavičkových papieroch, na ktorých bolo napísané: Svätý Otec, pozývame vás do Československa. Petíciu podpísalo viac než 18.000 ľudí, z toho vyše 15.000 zo Slovenska."
František Mikloško bol na podpisovej akcii zaangažovaný. Podpisy sa zhromažďovali u kňaza a politického väzňa Otta Mádra a od neho sa cez kardinála Tomáška dostali diplomatickou cestou k pápežovi. "Musela mu byť táto akcia veľmi blízka a musel vidieť, že ľudia veľmi túžia po tom, aby do Československa prišiel," dodal Mikloško.
Pamätnú púť vo Velehrade na Morave v roku 1985 napokon navštívil kardinál Agostino Casaroli. Pápeža Jána Pavla II. pozval oficiálne na návštevu Československa až čerstvo zvolený prezident Václav Havel v januári 1990. Pozvanie tlmočila vo Vatikáne delegácia, ktorú viedol Ján Čarnogurský ako podpredseda federálnej vlády.
Ján Pavol II. pricestoval do Prahy 21. apríla 1990. Na ďalší deň celebroval omšu na Velehrade a potom sa presunul do Bratislavy, na letisko vo Vajnoroch, kde sa mala konať ďalšia omša. Mikloško s Čarnogurským mali možnosť sprevádzať pápeža v helikoptére.
"Svätý Otec sedel sám pri okne a napravo od neho sme sedeli spolu s Jánom Čarnogurským. Po ceste za nami prišiel pápežov osobný tajomník Stanislaw Dziwisz so želaním, či by sme nemohli letieť nad Šaštínom. Piloti v tom nevideli problém a odbočili. Krúžili sme teda nad Šaštínom a pápež ho požehnal. Takisto sme potom zakrúžili nad Bratislavským hradom a aj ten pápež požehnával. Je to obrovský symbol, že posvätil svätyňu slovenských katolíkov v Šaštíne a potom aj neskorší symbol slovenskej štátnosti," povedal Mikloško.
Návštevu Svätého Otca nepriaznivo ovplyvnilo mimoriadne zlé počasie. Napriek tomu sa v areáli letiska vo Vajnoroch zhromaždili státisíce ľudí. Keď pápež vystúpil z helikoptéry, pobozkal slovenskú zem. Urobil tak napriek tomu, že je protokolárnou zvyklosťou pobozkať zem iba v hlavnom meste krajiny, ktorú Svätý Otec navštívi. Už cestou do Bratislavy však pápežov tajomník Dziwisz povedal Mikloškovi: "Buďte spokojní, je to zariadené."
"Vo Vajnoroch 22. apríla 1990 husto pršalo. Ján Pavol II. vystupoval z helikoptéry ako posledný – a keď Ján Čarnogurský videl, že pápež stúpil do trávy a trošku to čľaplo, zhodil zo seba kabát, aby ho prestrel na zem a aby si naň Svätý Otec mohol kľaknúť. Keď pobozkal slovenskú zem, bolo to od neho veľké gesto. Navyše, pápež nezvykne za deň slúžiť dve omše. V tomto prípade mal omšu na Velehrade a už po pár hodinách vo Vajnoroch. Vyšiel tým Slovákom veľmi v ústrety," spomína Mikloško na tieto historické okamihy.
"Bola to krásna kázeň a posledným odkazom Svätého Otca bolo: Nebojte sa. Prihovoril sa menšinám a vyzval Bratislavu i Slovensko, aby sa nebáli otvoriť okolitému svetu, lebo to vždy v dejinách Slovenska malo blahodarný účinok," dodal Mikloško. Podľa neho vrcholnou návštevou a tiež prejavom pápežovho vzťahu k Slovensku bola jeho cesta v roku 2003, keď Ján Pavol II. navštívil Trnavu, Banskú Bystricu, Rožňavu a počas omše v bratislavskej Petržalke 14. septembra blahorečil sestru Zdenku Schelingovú a biskupa Vasiľa Hopka (Zdroj: TASR).
-
Súvisejúci článok: Unikátne fotografie: Ján Pavol II. navštívil SR po prvý raz v roku 1990