- Ako ste prežívali uplynulé veľkonočné trojdnie?
Veľkonočné trojdnie som ako farár slávil s pánom kaplánom a pár ľuďmi nevyhnutnými pre dôstojné slávenie liturgie (miništrantami, organistom, lektormi, kostolníkom). Snažili sme sa zachovať všetku dôstojnosť slávenia v obmedzených podmienkach.
- Na čo ste si, naopak, počas týchto dní, keď máte menej pastoračných povinností, našli čas? Začali ste sa venovať aj niečomu, čo ste dlhú dobu odkladali?
Okrem modlitby, stíšenia, oddychu, upokojenia, som si mohol uvedomiť hlbšie moju bytostnú identitu kňaza. Čo je v mojom živote podstatné, rozmer modlitby za mojich veriacich, oslobodenie sa od aktivizmu, Ježišova výzva „zatiahnuť na hlbinu“, na štúdium, písal som skriptá pre svojich študentov, prekladal vzácne cudzojazyčné texty do slovenčiny. Ale samozrejme je teraz čas na veľa praktických vecí, ktoré pre množstvo povinností odkladáme, dokončili sme výmenu osvetlenia v kostole, práce v kancelárii, v pastoračnom centre, vo vlastnom byte apod.
- K čomu by ste ako duchovný pastier chceli povzbudiť veriacich počas týchto dní? A na čo by ste ich chceli upozorniť, aby nezabudli, keď sa situácia začne vracať do normálu?
Aby túto situáciu nebrali ako oddych od Pána Boha, „náboženských povinností“, či ako „pôst“ od svätého prijímania, ale aby sa v tomto čase naučili viac si vážiť duchovných skutočností, prostriedkov spásy, ako sú sviatosti, ktoré dávajú pevnú pôdu pod nohami ich pozemskej existencii, aby objavili vnútorný život vo svojom srdci, aby sa nespoliehali len na vonkajšie impulzy a náboženské povinnosti, aby samo iniciatívne pestovali svoj duchovný život a sväté túžby, aby po skončení pandémie s pomocou všetkých prostriedkov spásy naštartovali ešte horlivejší duchovný život, ako mali pred pandémiou. A aby otvorili svoje oči pre prítomnosť Pána v núdznych, aby otvorili svoje srdcia pre solidaritu a zodpovednosť, aby v týchto okolnostiach prekonali individualizmus, tento ničivý vírus v spoločnosti i v Cirkvi.
-
Zdroje: TK KBS / Katolícke noviny, Ján Lauko